Areál bývalej chemickej továrne Dynamit Nobel (Dynamitka/ Istrochem) je nielen najrozsiahlejším brownfieldom v Bratislave s obrovskou environmentálnou záťažou, ale aj sľubným rozvojovým územím. Mestská časť Nové Mesto, pod ktorú toto územie spadá, si je vedomá jeho rozvojového potenciálu. Nechce však, aby sa táto oblasť rozvíjala živelne.
„Potrebujeme sa na túto lokalitu pozrieť komplexne, aby sa nám nestalo to, čo sa deje napríklad na Tupého ulici, kde sa postupne pristavujú nové a nové bytovky, ale akosi chýba občianska vybavenosť a koncepčnejší pohľad na danú lokalitu,“ hovorí Matúš Čupka, starosta Nového Mesta, s tým, že pre túto oblasť už začínajú vznikať individuálne projekty.
Nové Mesto preto nadviazalo spoluprácu s Fakultou architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity (FAD STU). V rámci nej viac ako 120 študentov a študentiek Ústavu urbanizmu a územného plánovania FAD STU vypracovalo urbanistické návrhy. Prinášajú víziu, ako z daného územia vytvoriť nové Nové Mesto. V novej štvrti by si mohlo nájsť bývanie desaťtisíce obyvateľov.
Tetris v praxi
V práci nazvanej podľa známej hry Tetris napríklad študentky Barbora Papíková a Nina Paulinyová vkladajú do bývalého priemyselného areálu hmoty, ktoré na seba nadväzujú, zároveň sa rešpektujú a spoločne vytvárajú živé priestory.
Na takmer všetky budovy navrhujú zelené strechy so solárnymi panelmi, niektoré z nich aj pochôdzne, strechy tak v ich návrhu plnia aj spoločenskú funkciu.
Na niektorých budovách sú vytvorené komunitné záhrady, skleníky, či športoviská. Ekologický a vegetatívny aspekt návrhu dopĺňajú poldre, ktoré napomáhajú vnútornú klímu mestských blokov.
"Tvár Nového Mesta ako industriálnej časti Bratislavy by sme chceli zachovať," píšu. "Zameriavali sme sa na maximálne využitie priestorov a vytvorenie exteriéru, v ktorom obyvatelia túžia tráviť čas."
Inšpirácia pre urbanistickú štúdiu
Študentské práce poslúžia na prípravu urbanistickej štúdie, ktorá bude podkladom pre žiadosť mestskej časti o zmenu územného plánu mesta.
Výstava v Novej Tržnici
S prácami študentov a študentiek sa verejnosť môže oboznámiť v priestoroch Novej tržnice na Trnavskom mýte do 10. februára v časoch od 6.00 do 18.00 hod. v pracovné dni a od 6.00 do 13.00 hod. v sobotu. Na výstave si návštevníci môžu pozrieť urbanistické návrhy a modely ako aj ďalšie materiály k projektu budúcej regulácie a rozvoja daného územia.
„Urbanistickú štúdiu by sme radi realizovali aj v spolupráci s fakultou architektúry a dizajnu a zároveň začlenili do toho procesu aj dominantného vlastníka týchto pozemkov, ktorým je spoločnosť Istrochem,“ povedal Čupka na vernisáži výstavy študentských prác v Novej Tržnici s tým, že vlastníkom pozemkov komunikujú.
Samotná zmena územného plánu je podľa neho proces na niekoľko rokov. „Keby som mal dať nejaký konzervatívny odhad, tak verím, že to bude do konca tohto desaťročia.“
Nové Nové Mesto
História
Predchodcu Istrochemu, hovorovo aj Dimitrovky alebo Dynamitky, založil v roku 1873 Alfred Nobel ako jednu zo svojich tovární na výrobu dynamitu a iných chemikálií. Až do začiatku druhej svetovej vojny bola súčasťou rôznych podnikov v rámci skupiny podnikov Alfreda Nobela. Išlo o najvýznamnejšiu chemickú továreň v Uhorsku. Počas druhej svetovej vojny bola začlenená do koncernu I.G. Farben. V roku 1946 bola znárodnená a v roku 1951 premenovaná na počesť bulharského komunistického politika Georgia Dimitrova. V roku 1958 bol k nej pričlenený veľký susedný závod na výrobu viskózového hodvábu. V tom istom roku továreň založila nový závod na výrobu hnojív (Duslo). V 80. rokoch podnik zamestnával okolo 7000 ľudí. V roku 1989 bol podnik transformovaný z národného podniku na štátny podnik, v roku 1991 premenovaný na Istrochem a v roku 1997 sprivatizovaný. Dnes nehnuteľnosti areálu Istrochem vlastní a spravuje Istrochem Reality, súčasť skupiny Agrofert Andreja Babiša.
Nájsť nové využitie pre územia, ktoré viac neslúžia pôvodnému účelu, predstavuje prístup, ako ekologicky rozvíjať mesto. Recykláciou území totiž nedochádza k zaberaniu ornej pôdy, ale využívaniu plochy v rámci hraníc mesta.
Ďalším pozitívnym výsledkom pri využívaní tohto prístupu je kompaktné mesto. Nové Mesto sa snaží vytvoriť podmienky, aby v jeho východnej časti mohla vzniknúť moderná, príjemná a klimaticky odolná obytná mestská štvrť s dostupnou občianskou vybavenosťou a s možnosťami rekreácie, skvalitňujúca aj život obyvateľov v susedstve.
„Veľmi ma teší, že sme pre Nové Mesto mali možnosť spracovať takúto zaujímavú tému. Ide o najväčší bratislavský brownfield a my si myslíme, že toto miesto má obrovský potenciál v rámci mesta,“ povedal na otvorení výstavy dekan FAD STU Branislav Puškár.
Študenti na rôznych stupňoch štúdia a rôznych ročníkov mali možnosť uchopiť skutočnú tému.
Výstava študentských prác sa koná v Novej tržnici do 10. februára. (zdroj: Jana Liptáková)„Veľmi významným motívom študentských prác je vniesť do tohto územia rôznorodé funkcie aby bolo atraktívne a živé pre obyvateľov,“ povedal Puškár. Vysokoškolského pedagóga zaujalo, ako študenti pracovali so zeleňou a s dopravou, starostu Nového Mesta zas to, že najmladšia generácia urbanistov a architektov čoraz menej kladie dôraz na výškové stavby a že skôr navrhujú blokovú výstavbu s tým, že najväčšou výzvou tohto územia je environmentálna záťaž.
„Bloková štruktúra zabezpečuje nielen potrebnú hustotu, akú napríklad máme na Tehelnom poli, ale zároveň pomáha istým ekonomickým modelom,“ hovorí s tým, že takáto štruktúra výstavby umožní zarátať do nákladov nielen náklady na samotnú výstavbu ale aj na odstránenie environmentálnych záťaží, na ktoré štát nemá dostatok zdrojov tak, aby cena bytov bola zodpovedajúca trhovej situácii danej doby.
Na environmentálne záťaže treba 350 miliónov eur
Ešte v roku 2020 Ministerstvo životného prostredia, vtedy pod vedením Jána Budaja, odhadlo náklady na odstránenie siedmych environmentálnych záťaží v areáli bratislavského Istrochemu na 350 miliónov eur.
Vznik environmentálnej záťaže v areáli Istrochemu sa datuje viac ako sto rokov dozadu, do obdobia vzniku Nobelových závodov. Ministrov názor bol, že odstránenie nebezpečných látok by mal financovať priamo znečisťovateľ, teda Istrochem. Koncern Agrofert, ktorému areál Istrochemu patrí, vtedy uviedol, že je pripravený o veci rokovať.
Prvá lastovička za 200 miliónov eur
Developer Penta Real Estate plánuje na časti bývalého areálu chemického podniku Istrochem postaviť polyfunkčný súbor bytových domov, administratívnej budovy a prevádzok občianskej vybavenosti za 200 miliónov eur.
Výstavba má byť ohraničená Odborárskou a Vajnorskou ulicou, územie tiež susedí so zástavbou obchodov, servisov a služieb, z ďalšej strany zas susedí s nezastavaným územím s porastom drevín.
„Územie s rozlohou približne 4,5 hektára bolo v minulosti súčasťou areálu Istrochemu - bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova, v ktorom je identifikovaných niekoľko environmentálnych záťaží,“ podotkol investor v zámere s tým, že pozitívom navrhovanej činnosti je ich čiastočné odstránenie. Priblížil, že v lokalite Vajnorská bolo prieskumnými prácami potvrdené znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody anorganickými aj organickými látkami.
Vyrásť tu má celkovo šesť objektov. Základná výšková hladina má dosahovať maximálne osem nadzemných podlaží. Developer počíta s vybudovaním celkovo takmer 1 200 bytov a 2072 parkovacích miest. Architektom projektu je slovinský ateliér Bevk Perović arhitekti, ktorý so svojím návrhom zvíťazil v medzinárodnej súťaži.
„S výnimkou administratívneho objektu je navrhnutá zástavba prevažne bytová, pričom retailové priestory sú umiestnené výlučne v parteri, a to v miestach s očakávaným vysokým pohybom ľudí,“ ozrejmil developer v zámere.
Výstavba sa má konať v piatich etapách. Predpokladaný začiatok je v budúcom roku, jej ukončenie sa odhaduje v roku 2035. Predpokladaný termín začiatku prevádzky investor uvádza v roku 2028.
Najväčší brownfield v Bratislave s puncom histórie
Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) ešte v roku 2019 predstavil Urbanistickú štúdiu Brownfieldy na území hlavného mesta Bratislavy. Najrozsiahlejším z nich je areál bývalej chemickej továrne Dynamit Nobel (Dynamitka/ Istrochem). Jeho rozloha je 138,15 hektára.
Chemická bradavica Bratislavy pustne. Čo bude s Dimitrovkou? Čítajte V súčasnosti je len malá časť tohto územia využitá. V jednej z dvoch identických vodných veží z roku 1909 si architekti Martin Kusý a Pavol Paňák vybudovali architektonický ateliér. Vodné veže Dynamitky boli výškovými dominantami areálu výroby, sú postavené v exponovaných polohách a preto bývali symbolom podniku.
Z chátrajúcej vodnej veže si urobili krásny ateliér Čítajte Podľa dokumentu MIB ďalšími budovami s historickou hodnotou sú budovy Závodu mieru postavené podľa projektu Baťovho architekta Vladimíra Karfíka, objekty Závodu na výrobu priemyselných trhavín a hlavná brána bývalého závodu Dynamit Nobel. Ide o pôvodnú severnú brána podniku z Nobelovej ulice z roku 1900, ktorá bola v medzivojnovom období prestavaná do súčasnej podoby.
