Obdobie medzi Novým rokom a Popolcovou stredou vypĺňa tradične plesová sezóna. Plesy či bály majú v Bratislave dlhú históriu. Medzi bežných Prešporčanov sa rozšírili v 19. storočí, vrchol zažili v medzivojnovom období. Najprestížnejšie bývali v Redute či v už neexistujúcom Bellevue.
Známy Ples v opere, ktorý zvykol otvárať sezónu v posledných desaťročiach, síce už od roku 2020 nefunguje, slávnostnú atmosféru ponúkne tradičný Prešporský bál či Výročný ples hotela Devín.
Plesy organizujú aj rôzne inštitúcie, školy či mestské časti. Uplynulý víkend sa plesalo v Novom Meste, Ružinove, Rači aj v Devínskej Novej Vsi. Petržalka či Dúbravka chystajú podujatia tento týždeň.
Bratislava vlani obnovila aj tradíciu fašiangov. BKIS s hlavným mestom pripravujú 10. februára celodenný program v Starej tržnici a na Námestí Nežnej revolúcie. Súčasťou bude Staromestský fašiangový sprievod.
O prešporských plesoch sa písalo aj vo Viedni
Zo všetkých príležitostí na spoločenské vyžitie, ktoré kalendár ponúka, patrí fašiangové obdobie medzi najobľúbenejšie.
Plesy sa rozšírili v druhej polovici 19. storočia. „Staršie karnevalové formy veselosti s pouličným sprievodom ustúpili do pozadia a bálové zábavy akceptovali aj stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva,“ píše v knihe Taká bola Bratislava Peter Salner.
Navštevovali ich aj ľudia zo širokého okolia. „Veď dobrá povesť miestnych bálov prenikla až do viedenských či do budapeštianskych novín,“ pokračuje Salner.
Od roku 1890 nachádzame v tlači zmienky o desiatich - pätnástich podujatiach ročne, na začiatku 20. storočia ich bolo viac ako dvadsať a neskôr aj viac ako tridsať. Organizovali ich profesionálne, etnické, stavovské, náboženské a záujmové organizácie, spolky a inštitúcie.
V časoch monarchie prevládali najmä profesionálne a zamestnanecké plesy. Plesali aj poštári, kočiši, holiči, hasiči, hostinskí, vinohradníci, inžinieri aj agrárnici. Tesne pred začiatkom šesťtýždňového pôstu mali svoj ples aj fiakristi, skorší dátum by ich totiž obral o zárobok.
„Po vzniku Československa sú častejšie akcie stredných a vysokých škôl, no najmä športových klubov,“ píše Salner. Plesy mali nielen zábavnú, ale často aj ekonomickú funkciu a zisk bol neraz hlavným zdrojom príjmov príslušného spolku či dobročinnej organizácie.
Vlastné podujatia pripravovali prešporskí Židia, Maďari a Nemci, príslušníci slovenskej národnosti. V spomienkach pamätníkov sa uvádzajú aj cigánske bály, ktoré však oficiálny plesový kalendár nespomínal.
Časté bývali aj plesy spolkov rodákov. Tie organizujú svoje plesy aj dnes. Najznámejší Ples východniarov sa tento rok však s organizačných dôvodov v Bratislave neskutoční, organizátor klub Patriot však avizuje budúci ročník vo februári 2025.
Najkrajšie plesy boli v Redute
Chuť ľudí stretnúť sa a zabávať pretrvala aj na začiatku druhej svetovej vojny. „Neskôr v dôsledku frontových porážok a zhoršenej politickej a ekonomickej situácie sa plesy stávali čoraz tichšími a a skromnejšími až zanikli,“ opisuje Salner. Mesto ožilo plesmi opäť v roku 1946, no po roku 1949 došlo k administratívnemu obmedzeniu tejto tradície. Takmer dve desaťročia boli plesy len ojedinelou záležitosťou.
Ani po ich obnovení sa im nedostalo takej popularity ako predtým.
Pred prvou svetovou vojnou bol najreprezentantívnejším podnikom Bellevue na dnešnej Sokolskej ulici, no plesalo sa aj v Albrechtovej záhrade, Pálffyho sálach, v kaviarňach Štefánia a Berlin.
Počas socializmu sa plesalo v PKO, reprezentatívnejšie podujatia sa konali v sálach hotela Devín či hotela Kyjev a samozrejme v Redute. „To podmieňovala tá Reduta, že tie plesy boli tak krásne,“ spomína v knihe Taká bola Bratislava Mária Brišková. „A čo ju robilo veľmi krásnou, boli veľké zrkadlá na stenách sály, ktoré krásne odrážali toalety a znásobovali celú tú krásu.“
Jedna z najkrajších bratislavských budov dodnes hostí Prešporský bál. Jeho jubilejný 20. ročník sa uskutoční 3. februára a organizuje ho občianske združenie Prešporský bál v spolupráci so Slovenskou filharmóniou.
K fašiangom patria masky
„Bratislavské bály boli všetkým možným len nie komornou záležitosťou,“ píše Salner s tým, že počet účastníkov bežne presiahol niekoľko stovák či tisícku osôb.
„Ples otvárali vybraní a starostlivo pripravení tanečníci slávnostným predtancovaním, spočiatku obyčajne kvadrillou, neskôr polonézou a valčíkom,“ pokračuje Salner. Na prestížnych plesoch sa v úvode predstavilo aj viac ako sto párov predtanečníkov. Dostať sa medzi nich sa považovalo za ocenenie a vyznamenanie.
Po slávnostnom predtancovaní už pokračoval večer voľnou zábavou.
„K stupňovaniu veselej nálady prispievali na mnohých plesoch masky. Už ich prítomnosť predpokladala že organizátori očakávajú uvoľnenú, nie však vulgárnu, atmosféru,“ opisuje Salner.
Tradíciu maškarných bálov obnovila Petržalka, ktorá organizuje Petržalský maškarný ples pre dospelých. Uskutoční sa 3. februára v Zrkadlovom háji a najlepšie masky dostanú ceny.
Hlavné mesto sa minulý rok vrátilo k tradícii pouličných fašiangových veselíc a usporadúva Bratislavské fašiangy, ktoré budú v sobotu 10. februára.
Od rána do štvrtej poobede bude podujatie patriť deťom, staromestský fašiangový sprievod začne o desiatej pri Zichyho paláci a skončí sa pred Starou tržnicou, kde bude prebiehať ďalší program.
Od siedmej večer do polnoci príde rad na večernú fašiangovú zábavu pre dospelých. Nebudú chýbať stánky ani s jedlom, pitím a ani šišky.
