Pred hotelom Park Inn na Vajanského nábreží zvykli z autobusov denne vystupovať stovky turistov. Odkedy sa však krajný pruh štvorprúdovky premenil na cyklotrasu, zastávka na krátkodobé státie zanikla.
Autobusy zo smeru Ružinov privážajúce turistov do centra na pešiu prehliadku či do hotela tak musia zastaviť na kilometer vzdialenej zastávke Malá scéna alebo sa otočiť pri Riverparku a vrátiť sa do centra tak, aby mohli zastaviť na opačnej strane cesty.
Viaceré zmeny v doprave, ktoré sa v Bratislave objavili hlavne koncom minulého leta, podľa Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr cestovkám spôsobujú komplikácie. Negatívne vplývajú na komfort turistov a v konečnom dôsledku môžu znížiť cestovný ruch v hlavnom meste.
Cestovky aj hotelieri magistrátu vyčítajú najmä nepredvídateľnosť. „Zmeny majú jedného spoločného menovateľa, a to, že neboli vopred odkomunikované. Mnohým veciam sme sa mohli vyhnúť po odbornej diskusii,“ hovorí predsedníčka Klubu incomingových cestovných kancelárií Marcela Lauková.
Magistrát tvrdí, že zmeny v doprave s dotknutými stranami komunikuje a na turizme v hlavnom meste mu záleží. „V súvislosti s úpravou Vajanského nábrežia zanikla jediná zastávka pre nástup a výstup turistov pred hotelom Park INN. Všetky ostatné miesta sú zachované,“ tvrdí hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Turistickým dopravcom ponúkli zastávku na Malej scéne a pripravujú parkovacie miesta pre nástup a výstup cestujúcich pre turistické autobusy na Suchom mýte.
Atraktívna Bratislava
„Cieľom dopravných riešení, ktoré v Bratislave robíme, je v prvom rade budovať kvalitnú infraštruktúru pre čo najviac rôznych spôsobov dopravy, do ktorých sa všetci obyvatelia môžu efektívne rozdeliť, podľa individuálnych potrieb a preferencií,“ vysvetľuje hovorca mesta, prečo už nábrežie nepatrí motorovej doprave.
Pozitívny zážitok z mesta by mal byť tvorený niečím iným. „Sústredíme sa na obnovu a skvalitňovanie verejných priestorov, aby Bratislava bola pre turistov atraktívna. Pýšiť sa štvorprúdovkou v centre mesta nepatrí práve k turistickým atrakciám,“ hovorí Bubla.
Premenou prešlo viacero kľúčových verejných priestranstiev navštevovaných aj turistami: Námestie slobody s fontánou, Michalská veža či verejný priestor na petržalskom nábreží Dunaja.
„Zrekonštruovaná bola ikonická lekáreň Salvator. Skultivovali sme priestor pred prezidentským palácom, viaceré ulice boli nanovo vydláždené či doplnené o mobiliár a stromy,“ vymenúva Bubla.
Mesto po pandémii zažíva návrat turistov. Počet prenocovaní v Bratislave bol minulý rok k septembru 1 690 000, čo síce zatiaľ nedobieha predkovidové roky, keď v Bratislave evidujeme viac ako 2,8 milióna prenocovaní, ale toto číslo postupne rastie.
Na to, koľko Bratislavu navštívi jednodňových turistov, presné dáta nemáme, odhady hovoria o troch miliónoch ročne. Z lodí ich v Bratislave v roku 2022 vystúpilo 430-tisíc, minulý rok to bolo viac ako pol milióna.
Propagácii turizmu v hlavnom meste sa venuje príspevková Bratislavská organizácia cestovného ruchu (Bratislava Tourist Board). Na jej fungovanie dnes ide menej peňazí ako v minulosti, kým v roku 2021 to bolo 1,2 milióna eur, v roku 2022 už len 700-tisíc eur a minulý rok príspevok, ktorý zahŕňa plánované marketingové a koordinačné aktivity, pre finančnú situáciu mesta klesol na 600-tisíc eur.
Vyložiť a naložiť turistov je problém
Marcela Lauková zastupuje incomingové cestovné kancelárie, ktoré sa venujú príjazdovému cestovnému ruchu a vytvárajú produkty, ktoré ponúkajú zahraničným návštevníkom.
„Bratislava je pre turistov často vstupnou bránou do celej destinácie Slovensko. Ak je naším cieľom predať čo najviac zájazdov a zvýšiť počet návštevníkom, najudržateľnejší spôsob je docieliť, aby zákazník odišiel spokojný,“ hovorí.
Od minulého leta podľa nej „zo dňa na deň“ pribúdajú značky o zákaze zastavenia a mení sa, kde môžu bezpečne vyložiť a naložiť turistov. Kvalita služieb tak podľa nej výrazne klesá.
Za kritickú považuje situáciu na nábreží pri Rybnom námestí, ktoré býva počiatočným bodom pri pešej prehliadke centra. Turistické autobusy môžu zastaviť už len na jednej zastávke MHD, na ktorú sa vstupuje cez cyklopruh. Keď počas 10-minútovej vykládky či nakládky turistov príde na zastávku aj autobus verejnej dopravy, nemá ako obísť turistické autobusy pre obrubníky lemujúce pruh.
„V iných stredoeurópskych mestách je bežné, že keď dochádza k zmenám v doprave, sú komunikované výrazne dopredu, vrátane informácií o tom, kde je možné vyložiť a naložiť cestujúcich,“ hovorí Lauková.
Pripomína, že do Bratislavy klientov privážajú aj touroperátori zo zahraničia. „Tí nemajú možnosť zistiť, ako sa situácia na vykládku a nakládku zmenila, a musia krúžiť mestom a hľadať, kde vyložiť zákazníkov,“ hovorí.
Hovorca magistrátu Peter Bubla pripomína, že miesta, ktoré sú na parkovanie turistických autobusov v centre mesta primárne určené a ktoré môžu využívať, sú pri osobnom prístave s kapacitou 10 autobusov. Ďalších 10 miest je na autobusovej stanici Nivy.
Na 10-minút môžu autobusy zastaviť aj pri novej budove Slovenského národného divadla a odnedávna aj pri Malej scéne. Pre turistov s kuframi či starších ľudí je to ďaleko.
„Žiadame náhradu pod Mostom SNP alebo na autobusovej zastávke pred galériou. Toto by boli relevantné náhrady,“ hovorí Izabela Kubíková z Floratours, ktorá v sezóne privezie do Bratislavy aj 20 skupín denne.
S cestovkami chodia prevažne dôchodcovia
Prehliadka mesta, ktorú absolvuje množstvo turistov, či už klasickým autobusom, alebo turistickým vláčikom, vedie aj na Bratislavský hrad. V minulosti cesta z centra viedla cez Palisády, dnes tam majú turistické autobusy vjazd zakázaný a na Hrad sa dostanú okľukou okolo Horského parku.
Turistické vláčiky však ulicu Palisády využívať môžu naďalej. „Zakázali nám tam ísť autobusmi, pretože sme spomaľovali verejnú dopravu. Pričom vláčiky, ktoré technicky nemôžu ísť rýchlejšie ako 20 – 30 kilometrov za hodinu, tam nechali,“ opisuje podpredseda Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu Juraj Berdis.
Vysvetľuje tiež, že cestovné kancelárie využívajú prevažne starší ľudia, ktorí nie sú schopní prejsť z centra na Hrad pešo a potrebujú mať miesto na nástup čo najbližšie.
Podľa Berdisa cestovkám komplikuje situáciu aj to, že keď vyvezú turistov na Hrad, autobus musí zo zastávky odísť, ale v okolí nie sú možnosti, kde by mohol na čas prehliadky zaparkovať. Mesto im ponúklo parkovisko v Slávičom údolí, ale za čas, kým si turisti prejdú Hrad, šofér by to do Slávičieho údolia ani nestihol otočiť.
„Funguje to tak, že pri Hrade len vysadíme ľudí a autobus ide preč. Po prehliadke sprievodca zavolá šoférovi a ten sa vráti k Hradu. Medzitým autobus robí prázdne okruhy po okolí, zahusťuje dopravu, vypúšťa emisie, pre nás aj pre zákazníkov je to drahšie,“ opisuje Kubíková.
V okolí sa nachádza ešte aj záchytné parkovisko pri Horskom parku, býva však obsadené osobnými autami. Riešením by podľa Kubíkovej bolo depo pri Horskom parku. „Tam by si vodič vedel spraviť aj prestávku. Neverím tomu, že v časoch, keďy by sme tam chodili, by sa nenašlo miesto na pár autobusov,“ hovorí.
„Ak majú dopravcovia ďalšie konkrétne návrhy na rozšírenie kapacít, sme otvorení tejto debate,“ tvrdí hovorca magistrátu, pričom sa k jednotlivým požiadavkám nevyjadruje.
Nezáujem o cestovný ruch Bratislave vyčítajú aj hotelieri. Podľa prezidenta Bratislavskej hotelovej asociácie Juraja Marka im zvýšenie dane z ubytovania minulý rok mesto oznámilo len mesiac vopred a bez diskusie.
„Ak mi niekto povie, že mesto má záujem o turizmus, tak tomu neverím. Tie kroky k tomu nesmerujú,“ hovorí Marko.
