ňPre zosuv svahu nad Devínskou cestou včera mesto vyhlásilo mimoriadnu situáciu. K zosuvu došlo v úseku oproti takzvanej malej vodárni na ostrove Sihoť - medzi katastrami Devína a Karlovej Vsi. Dôvodom mali byť nadpriemerné zrážky.
Komunikáciu má v správe hlavné mesto. "Cesta je už teraz prejazdná v oboch smeroch," informuje hovorca mesta Peter Bubla.
Mesto včera cestu ohradilo betónovými zvodidlami. Tie sú už odsunuté ku krajnici. Na úsekoch, kde boli zvodidlá osadené, je rýchlosť znížená na tridsať kilometrov za hodinu.
Zosuv je teraz prekrytý, aby sa ďalej nepremáčal a v okolí sa nachádzajú aj vrecia s pieskom, ktoré navádzajú stekajúcu vodu od miesta zosuvu. V tomto čase hovorca mesta vylúčil, že by svah mohol ohrozovať aj niečo iné ako samotnú komunikáciu.
"V priebehu mesiaca sa vykoná prieskum kritického územia, následne mesto podnikne ďalšie kroky a bude verejnosť informovať," avizuje Bubla.
Nestalo sa to prvýkrát
K zosuvom došlo aj v minulosti. Obmedzenie premávky spôsobili aj zosuv z roku 2014, keď sa na cestu zosunulo blato a zemina, a v roku 2017, keď tu padali veľké kusy skál. Bloky skál padali aj v roku 2018 a podľa vtedajšieho vedenie mesta boli príčinou prívalové dažde.
Problém sa najviac týka Devínčanov, cesta je pre nich hlavnou spojnicou s mestom. Devínskej Novej Vsi, ktorá má napojenie na diaľnicu D2, menej.
Riešenie mala priniesť rekonštrukcia Devínskej cesty. Projekt bol už raz na stole a prešiel aj procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). V pláne sa hovorilo o vybudovaní novej dažďovej kanalizácie aj sanácii a zaistení skalného masívu.
Projekt sa doposiaľ nerealizoval. Rekonštrukcia by stála viac než deväť miliónov eur. Cesta potrebuje podľa devínskej starostky Jany Jakubkovičovej tento zásah čo najskôr. "Blíži sa desaťročná voda," upozorňuje.
Riešenie brzdí rozpočet
Už niekoľko dekád Devín vyzýva magistrát, aby cestu zrekonštruoval. "Cesta je podmývaná a prepadá sa," hovorí Jakubkovičová. "Ale mesto zatiaľ nemá v pláne problém riešiť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov."
Potvrdil to aj hovorca mesta. Pri procese EIA sa totiž nazbieralo viacero dodatočných požiadaviek s veľkým dosahom na cenu. "Prefinancovať tento projekt len z rozpočtu nie je v súčasných možnostiach mesta, musíme hľadať aj alternatívne spôsoby," hovorí Bubla.
Karlova Ves má iný názor na to, kto by mal za projekt platiť. "Cesta patrí mestu, zosunutý svah štátu," uviedol hovorca Karlovej Vsi Branislav Heldes. "Jeho rekonštrukcia by mala byť financovaná z envirofondu."
