Z bicykla, roky braného ako prostriedok na rekreáciu, sa stáva bežný dopravný prostriedok. Automatické sčítače ukazujú aj to, že stúpa počet ľudí, ktorí jazdia na bicykli do práce či do školy.
Otázke bezpečnosti cyklistov v cestnej premávke sa však nik systematicky nevenuje. Napriek tomu, že cyklista je ako riadny účastník cestnej premávky povinný ovládať základné pravidlá o premávke na pozemných komunikáciách, žiadna obdoba autoškoly pre cyklistov neexistuje. Nahrádzajú ju kampane ministerstva dopravy či rôzne podoby dopravnej výchovy na školách.
„Na to, aby bola premávka bezpečná, sa cyklisti potrebujú vedieť vžiť do kože vodičov aj chodcov,“ hovorí národný cyklokoordinátor Peter Klučka
„Tým, že sú zraniteľnejší ako ostatní účastníci cestnej premávky, o to viac musia dodržiavať pravidlá cestnej premávky,“ hovorí.
Do práce aj do školy
Bratislavským krajom vedie takmer 1200 kilometrov značených cyklotrás, po ktorých vlani prešli viac ako tri milióny cyklistov. Najvyťaženejšia je cyklotrasa na Dolnozemskej v Petržalke, ktorou prešlo viac ako 475-tisíc cyklistov.
Automatické sčítače, ktoré zbierajú dáta o prejazdoch cyklistov priamo v teréne, ukázali, že ľudia nevyužívajú bicykle len na rekreáciu, ale čoraz viac na cestu do práce či do školy. Vidno to napríklad na typickej mestskej cyklotrase na Páričkovej ulici, ktorou prešlo takmer 200-tisíc ľudí.
Povinnosti cyklistov ako účastníkov cestnej premávky určuje § 55 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
„Porušení zo strany cyklistov evidujeme v uliciach Bratislavy, v porovnaní s inými priestupkami na úseku dopravy, minimum,“ informuje hovorkyňa mestskej polície Bratislava Barbora Krajčovičová. „Ak už cyklistu pri priestupku prichytíme, ide zväčša o nerešpektovanie zákazu vjazdu s bicyklom, jazdu po chodníku, prípadne cez priechod pre chodcov.“
Základné pravidlá cestnej premávky sa musia tí, ktorí chcú ísť do premávky na bicykli, naučiť sami. Oficiálne kurzy bezpečnej jazdy neexistujú. Vzdelávanie v tejto oblasti na Slovensku spočíva v rôznych podobách dopravnej výchovy na školách a v kampaniach ministerstva dopravy.
„V rámci európskeho týždňa mobility vždy v polovici septembra na ministerstve robíme vzdelávacie aktivity. Vypraceme parkovisko, postavíme tu kužele a deti za prítomnosti dopravných policajtov učíme základy cestnej premávky,“ hovorí národný cyklokoordinátor Peter Klučka.
Dopravné ihriská
Dopravné ihriská majú aj viaceré ďalšie mestá, napríklad Stupava, Banská Bystrica, Trnava či Košice. „Táto iniciatíva ide cez rezort školstva, rezort ministerstva vnútra, ale aj cez jednotlivé samosprávy,“ vysvetľuje Klučka.
V Bratislave ich je niekoľko. Zrevitalizované dopravné ihrisko je pri Základnej škole Karloveská v Karlovej Vsi, v Petržalke na Bosákovej a vo Vrakuni na Železničnej.
Na bicykli v meste
- Jazdí sa po cyklotrase alebo po pravej strane cesty.
- Po chodníku môžu jazdiť iba deti do 10 rokov a osoby, ktoré ich sprevádzajú.
- Cyklista musí rešpektovať dopravné značenie a pri odbočovaní dať znamenie rukou.
- Prilba je v meste a obci povinná pre deti do 15 rokov.
- Cyklisti smú jazdiť len jednotlivo za sebou, vo dvojici môžu ísť na cyklotrase a v obytnej zóne, ak tým nikoho neohrozujú.
- Cyklista nesmie jazdiť bez držania kormidla, držať sa iného vozidla, viesť počas jazdy druhý bicykel či zviera.
- Množstvo alkoholu v organizme nemôže presiahnuť hodnotu pol promile.
Dopravné ihrisko v Dúbravke na Harmincovej je mimo prevádzky, pre prebiehajúcu prestavbu. Podľa nového prevádzkovateľa, ktorým je občianske združenie Enviroinštitút, jeho otvorenie závisí od povoľovacieho procesu.
„Chceli by sme sa dohodnúť s mestskou časťou, aby počas letných mesiacov mohlo fungovať aspoň v nejakom režime,“ hovorí Vladimír Sloboda. Poskytovať budú dopravnú výchovu pre deti z dúbravských škôl, otvorení budú aj pre verejnosť.
Dopravná výchova sa na školách objavuje len ako súčasť iných predmetov.
„V našej škole sa organizuje na prvom stupni v rámci didaktických hier a tiež je prierezovou témou napríklad v prvouke, prípadne iných predmetov. Na druhom stupni sa organizuje počas účelových cvičení alebo branného kurzu, a prierezovou témou v predmetoch ako vlastiveda, technické práce a podobne,“ hovorí Mária Melichová, tajomníčka ZŠ Karloveská.
Na tieto aktivity využíva základná škola dopravné ihrisko v ich areáli. To je celoročne prístupné aj pre verejnosť a navštevujú ho najmä okolité materské a základné školy v Karlovej Vsi.
„Laboratórne podmienky dopravných ihrísk sú často jedna vec, ale v realite deťom my dospelí na cestách dávame zabrať,“ pokračuje Klučka.
Podľa Dana Kollára z Cyklokoalície dopravná výchova na slovenských školách nemusí mať vždy dostatočný efekt a lepšie je chodiť s deťmi do reálnych dopravných situácií. Okrem vysvetľovania pravidiel je dôležité aj cvičenie cyklistických zručností.
„V krajinách ako Fínsko sa na to používajú jednoduché hry. Deti napríklad na bicykloch naháňajú bubliny, ktoré púšťa učiteľ. Musia sa pri tom sústrediť na jazdu, na bublinu, ale aj na svoje okolie. Ďalšou jednoduchou hrou je hádzanie snehovej gule počas jazdy, deti sa pri tom mimovoľne naučia jazdiť jednou rukou aj reagovať na svoje okolie.“
Vyškoliť všetkých je nemožné
Cyklokoalícia v minulosti organizovala Kurz defenzívnej jazdy pre cyklistov, ktorí sa cítili v niektorých situáciách neistí. Termín defenzívna jazda vyjadruje typ jazdy, keď vás vodiči neohrozujú.
„Nás cieľ nebolo učiť predpisy, ale učiť cyklistov sebavedomiu v problémových situáciách,“ hovorí Kollár z Cyklokoalície. „Vysvetľovali sme napríklad, kam sa postaviť tak, aby mal cyklista svoj priestor,“ pokračuje Kollár.
V súčasnosti kurzy pre verejnosť už z kapacitných dôvodov nerobia, občasne školia zamestnancov firiem, ktoré o to prejavia záujem.
V zahraničí sú cyklistické kurzy zamerané skôr na špeciálne skupiny obyvateľstva.
„Vo Fínsku a Švédsku sa zameriavajú napríklad na imigrantov, ktorí prídu z iného prostredia, kde je iné značenie, iné pravidlá. Prípadne sú určené ľuďom, ktorí nemajú s bicyklovaním skúsenosti až do dospelosti,“ hovorí Kollár.
Impakt kurzov Cyklokoalície podľa Kollára nebol veľký. „Vyškoliť všetkých je nemožné, viac by urobila kvalitná infraštruktúra,“ hovorí.
Do práce na bicykli
Podľa národného cyklokoordinátora je výchova cyklistov len jedným zo súboru opatrení potrebných na to, aby bola jazda na bicykli bezpečnejším a rozšírenejším spôsobom dopravy.
„Nedá sa to odbiť tým, že keď naučíme ľudí lepšie jazdiť, bude to lepšie. Musí byť komplex opatrení od bezpečných cyklociest cez pretváranie verejného priestoru, aby bol prejazdný nielen pre autá, ale pre všetkých,“ hovorí Klučka.
S týmto ministerstvo dopravy pracuje aj pri svojich celoslovenských kampaniach Do školy na bicykli a Do práce na bicykli.
„To neznamená iba, že nám deti pošlú, koľko kilometrov odjazdili, ale spolu s občianskym združením Cyklokoalícia sa zameriavame na vytypovanie bezpečného dochádzania detí do škôl. V Bratislave aj v iných mestách na Slovensku sa aj na základe tejto kampane pretvára verejný priestor pred školami, znižuje sa tam rýchlosť, dávajú sa retardéry,“ vysvetľuje Klučka.
„Pri projektoch z plánu obnovy vždy vítame, ak cyklotrasa v blízkosti školy má vybudovaný bezpečný príjazd detí do školy aj s možnosťou uloženia bicykla. Berieme to do úvahy pri podpore projektov, aby to nebolo len vozenie sa pre vozenie,“ tvrdí cyklokoordinátor.
Na to, aby bola cyklotrasa bezpečná, podľa Klučku nemusí byť len segregovaná. „Máme viac možností, kde môže existovať spoločná cyklistická komunikácia,“ hovorí.
Nebáť sa
Kľúčom k tomu, aby spolu na ceste vychádzali cyklisti aj vodiči, je podľa Klučku vzájomná ohľaduplnosť: „Musím sa vedieť aspoň na chvíľočku ocitnúť v úlohe toho vodiča, ktorý musí dodržiavať pravidlá cestnej premávky, inak mu zoberú vodičský preukaz.“
Dnes už aj na základe aktivít cyklistickej verejnosti platí pravidlo, že vodiči sú povinní cyklistov obchádzať v 1,5-metrovej vzdialenosti a keď odbočujú doprava cez cyklopruh, musia dať cyklistom prednosť.
Pre cyklistu rovnako platí vodorovné aj zvislé dopravné značenie, aj semafory. „Zaznamenávame nedodržiavania, tak ako u vodičov, u chodcov, u všetkých účastníkov cestnej premávky,“ hovorí Klučka. Cyklisti zabúdajú aj na to, že keď chcú odbočiť, tak musia dať znamenie o odbočení tomu, kto ide za nimi.
„Tiež nesmieme jazdiť po chodníku, to je práve to, čo robí zlú krv medzi všetkými,“ vysvetľuje.
Dôležité je nebáť sa vojsť do premávky. „Idem viditeľne oblečený, rešpektujem pravidlá cestnej premávky, to je všetko," hovorí Klučka. Kollár pripomína, že porušovanie pravidiel cyklistami často nebýva z neznalosti, ale vedome, pretože sa necítia bezpečne.
„Cyklista napríklad prejde cez priechod pre chodcov, keď chýba priechod pre cyklistov,“ vysvetľuje predseda Cyklokoalície.
Medzi najhoršie úseky patria veľké križovatky, v Bratislave sú to napríklad Račianske či Trnavské mýto, ktoré podľa Kollára potrebujú oddelenú infraštruktúru.
