Odpoveďou na problém s parkovaním v okolí Obchodnej, Radlinského a Mickiewiczovej ulice majú byť podzemné garáže na Kollárovom námestí s kapacitou tristo parkovacích miest.
Ich výstavbu však na 15 rokov zabrzdili námietky iniciatívy Bratislava otvorene, týkajúce sa ohrozenia parku a stromov. Projekt dostal právoplatné stavebné povolenie len nedávno.
Vydal ho okresný úrad, ktorý zamietol odvolanie Starého Mesta spred dvoch rokov.
„Nie je to bodka,“ myslí si staromestský starosta Matej Vagač. Téme sa venoval aj ako občiansky aktivista a proti iniciatíve hlavného mesta z roku 2009 bojuje už viac než desaťročie.
V čase odvolania mestskej časti projekt kritizoval za to, že je v rozpore s územným plánom.
V článku sa dočítate:
- ako môžu podzemné garáže ovplyvniť dopravu v okolí,
- ako garáž ovplyvní zeleň v parku,
- čo bude znamenť viac parkovacích miest pre lokalitu,
- kedy sa bude stavať.
Zhotoviteľ, spoločnosť Parking House, obyvateľom v okolí Kollárka sľubuje takmer tristo nových miest na parkovanie v piatich úrovniach aj úpravu zanedbaného parku. Stavať by sa malo v jeho severnej časti pri budove Park One. Výjazd bude zo strany ulice Kollárovo námestie a vjazd z Jánskej ulice.
Desaťmiliónová investícia by mala zveľadiť park o novú zeleň, vodné prvky aj verejné toalety. Má tu vzniknúť aj informačný hub, teda priestor, v ktorom sa budú zviditeľňovať okolité prevádzky, aktivity a iniciatívy. Spoločnosť spolupracuje s hlavným mestom aj na vytvorení blízkej pešej zóny Živnostenská - Vysoká.
Od roku 2009 sa však Bratislava podľa odporcov výrazne zmenila a vyvstáva otázka, či centrum potrebuje ďalšiu podzemnú garáž.
Developer má síce nateraz zelenú, obavy aktivistov však nezmizli a rozhodnutie okresného úradu je ešte preskúmateľné súdom. Okrem toho Staré Mesto nevydalo zhotoviteľovi kľúčové povolenie na presun stromov.
Stromy vs. garáže
Výstavba garáží by znamenala výrub desiatok stromov v parku. Aktivisti ich bránili súdnou cestou, dostali sa až na Najvyšší súd SR, ktorý výrub zakázal.
„Mesto potrebuje viac parky než garáže,“ hovorí staromestský starosta, narážajúc na problém s prehrievania mesta počas leta. Mestská časť povolenie na výrub zatiaľ nevydala.
Ohrozenie zelene považujú za veľké mínus aj riaditelia Novej scény a Slovenského múzea dizajnu, ktoré sú na lokalitu naviazané.
Podľa Michala Maštenu zo spoločnosti Parking House výrub nehrozí, hovorí, že dreviny z hornej tretiny námestia by na čas výstavby presadili do náhradnej lokality. Po dokončení prác by ich presadili naspäť alebo zasadili nové, vzrastlé stromy.
Vagač upozorňuje, že presadenie by staré stromy nemuseli prežiť.
Odporcovia garáží argumentujú, že v parku nebude dostatočná vrstva zeminy pre korene stromov. Na niektorých miestach má byť len štyridsať centimetrov zeme.
„Park sa stane iba akousi zelenou strechou,“ hovorí starosta, pričom odhaduje, že z celkovej plochy parku ubudne približne štyristo štvorcových metrov.
Maštena nesúhlasí. "Počet zelene sa buď nezmení, alebo zvýši. K žiadnej strate nedôjde," tvrdí.
Celková rozloha parcely parku je takmer 7500 metrov štvorcových. V dokumente Obvodného úradu životného prostredia z roku 2012, ktorý projekt posudzoval, sa píše, že zastavaná plocha na povrchu bude predstavovať 85 metrov štvorcových a povrch spevnených plôch 126 metrov štvorcových.
Developer pri projektovaní spolupracoval s dendrológmi a arboristami. Zo zistení odborníkov vyplýva, že na Kollárku bude hrubšia vrstva zeminy než napríklad na hrebeni Karpát a v lesoparku, kde sa aj napriek tomu darí vyšším a mohutnejším stromom než v parku.
Zhrnutie za a proti
- Odporcovia upozorňujú na stratu časti parku, ohrozenie stromov, riziko, že nové dreviny nebudú mať dostatočný priestor na rast a že sa v lokalite naruší a preťaží doprava,
- zástancovia vidia potenciál na obnovenie prestíže Obchodnej ulice a jej okolia a vítajú parkovanie pre rezidentov, renováciu parku a riešenie problému s autami parkujúcimi na chodníkoch.
Obchodná bez parkovania upadá
Ďalším súvisiacim problémom so vznikom garáží by malo byť podľa odporcov aj zaťaženie už preťaženej dopravy v lokalite. Starosta Vagač upozorňuje, že garáže môžu mať dosah aj na ťahy ako Staromestská a Mickiewiczova ulica.
Neďaleko Kollárovho námestia, na Mickiewiczovej, má sídlo ateliér Architekti Šebo Lichý.
Architekt Igor Lichý hovorí, že parkovanie v lokalite je dlhodobo problematické, autá parkujú kade-tade, blokujú chodníky, chodcov, cyklistov aj šoférov. Podzemné garáže víta.
Na nedostatok parkovacích miest doplatila podľa architekta najviac Obchodná. S obchodnými centrami, ktoré okrem iného ponúkajú pohodlné parkovanie, nedokázala držať krok. Prevládajú na nej rôzne menšie prevádzky lákajúce na nízke ceny. "Kvalitnejšie sa presťahovali preč," dodal Lichý.
K podobnému záveru prišiel aj architekt Igor Marko z ateliéru Marko & Placemakers, keď ateliér v roku 2016 vypracoval štúdiu pre občianske združenie Obchodná. Zistil, že až sedemdesiat percent z dvesto prevádzok v lokalite považuje za najväčší problém parkovanie a jeho riešenie vyhodnotili ako najlepšiu možnosť, ako tejto oblasti zvýšiť úroveň.
Parkovacie miesta by podľa Lichého určite prišli vhod aj okolitým obyvateľom bytoviek z medzivojnového obdobia. „ Tie nemajú garáže," vysvetlil architekt. A ako pre SME potvrdila riaditeľka Novej scény Ingrid Fašiangová, garážam by sa potešili aj návštevníci divadla - hoci situáciu už zlepšili garáže na Námestí 1. mája.
Autá tadiaľto len prechádzajú alebo krúžia
Starosta Vagač sa však obáva, že ďalšia garáž bude pozvánkou pre viac áut do centra. Staré Mesto vidí jediné východisko v mestskej parkovacej politike PAAS.
Poplatky za parkovanie
- hodinové denné cez pracovné dni sa bude určovať podľa cien konkurencie v Starom Meste,
- hodinové nočné cez pracovné dni bude približne na úrovni ceny PAAS v lokalite,
- stredno- a dlhodobé parkovanie sa bude riadiť taktiež cenami PAAS,
- parkovanie pre zákazníkov sa bude dohadovať s prevádzkami a vznikne bonifikovaná sadzba, čo prospeje napríklad Novej scéne,
- parkovacie miesto sa dá aj kúpiť, a to za 45-tisíc eur bez DPH s možnosťou podielu na profite z parkovacích služieb.
Lichý sa väčšieho náporu áut neobáva, podľa neho ju budú využívať najmä rezidenti, užívatelia kancelárií a návštevníci obchodov.
Spoločnosť Parking House, ktorá si mapovala dopravnú situáciu za hlavné "lákadlá" pre autá označila Obchodnú, STU, úrady, prevádzky a divadlo Nová scéna.
"Pohybuje sa tu tritisíc vozidiel za hodinu," hovorí Maštena za spoločnosť Parking House. "Len približne päť až desať percent z nich v lokalite aj končí."
Developer odhaduje, že garáže spolu s vytvorením pešej zóny radikálne zredukujú dopravu v oblasti.
Staromestský starosta si myslí, že od roku 2009 sa Bratislava zmenila.
"V centre Starého Mesta je naozaj dostatok podzemných garáží - Carlton, Saba OPERA, Saba MAMUT, Uršulínska, PAAS Garáž Krížna a mnohé iné," hovorí Vagač, ktorý je presvedčený, že na Kollárku už dopyt po novej podzemnej garáži nie je.
S tým Parking House nesúhlasí. "Pri hľadaní parkovania tu pravidelne krúžia desiatky vozidiel," vysvetlil Maštena, podľa ktorého to poukazuje práve na nedostatok parkovacích miest.
Developerovi to dosvedčil aj záujem o parkovacie miesta - ten sa údajne týka už takmer polovice kapacít. Spoločnosť kontaktujú najmä rezidenti a prevádzky v okolí a to aj napriek tomu, že podľa Maštenu ešte nerobili „ žiadny aktívny marketing".
Záujem o parkovacie miesta má aj mesto, v memorande o spolupráci sa hovorí o šesťdesiatich parkovacích miestach na účely rezidentského parkovania.
Stavať by sa malo na konci druhého kvartálu tohto roka. Práce by mali trvať 18 - 24 mesiacov. Samotným prácam budú ešte predchádzať technické povolenia a plnenie zmluvných povinností hlavného mesta.
