Nočné teploty sa v Bratislave blížia takmer k mínus desiatim stupňom Celzia. Pre tých, čo prespávajú na ulici, nastalo najkritickejšie obdobie v roku.
Všetci tí, ktorí prežívajú na bratislavských uliciach, sa do vyhriateho stacionára alebo nocľahárne nezmestia. Ako upozorňuje nezisková organizácia Depaul Slovensko, problém sa týka viac než štyroch tisícov osôb, pričom ich nocľaháreň má kapacitu 220 lôžok a denné centrum Vagus len 120 miest. Na problém dlhodobo upozorňujú viaceré neziskovky či občianske združenia.
Ľudia bez domova sa počas dňa zohrievajú v čakárňach na staniciach, obchodných centrách či vo vozidlách MHD a snažia sa spať, aby sa pripravili na noc. Tá je náročnejšia. Teploty sú nižšie a spánok môže znamenať smrť, najmä keď je človek pod vplyvom alkoholu, bez ktorého sa v treskúcej zime často zaspať nedá.
V noci teda bdejú a prechádzajú sa, aby sa zahriali.
Problém citlivo vníma aj Tomáš Mráz – nie je sociálnym pracovníkom, s ľuďmi v bytovej núdzi sa stretáva ako každý iný. Keď ho oslovia na ulici, nemá problém pomôcť. „Na slušnú otázku odpovedám slušne,“ hovorí. Väčšinou ide o kúpu jedla, vody, prípadne drobný peňažný dar. Nepríjemnú skúsenosť zatiaľ nezažil.
„Ja si mám kam ľahnúť,“ hovorí Mráz. „Nepomáham pre 'ďakujem'. Uvedomujem si, že je tu medzi nami nerovnosť, ktorú nezmením, len nechcem žiť vo svete, v ktorom sa nedá spoliehať na pomoc svojho okolia. Raz ju budem potrebovať aj ja.“
V článku sa dočítate:
- akej najčastejšej chyby sa ľudia dopúšťajú pri poskytovaní pomoci ľuďom bez domova,
- prečo sa niektorí vyhýbajú nocľahárni a spia radšej vonku,
- či je dobrým riešením nechať človeka prespať na schodisku alebo vo vnútrobloku.
Všímavosť zachraňuje životy
Najviac sa o potreby ľudí v bytovej núdzi v Bratislave starajú neziskové organizácie a občianske združenia, ako napríklad Stopa, Depaul či Vagus. Hlavné mesto majú rozdelené na rajóny, v rámci ktorých pôsobia ich terénni pracovníci.
Terénnych sociálnych pracovníkov Stopy Pavla Sabelu a Školastiku Valachyovú sme zastihli na ceste do terénu. Keď mrzne, poradenstvo a iné služby idú bokom. "Teraz je prioritou zisťovať, či človek žije a či prežije aj ďalšiu noc," hovorí Sabela.
Zachraňujú životy, pomáhajú ľuďom s bývaním a na slovo ďakujem si takmer odvykli Čítajte Stopa má vo svojom rajóne viac ako tristo ľudí v bytovej núdzi, ktorí prespávajú buď priamo na ulici, alebo v chatkách, kanalizácii, zruboch či v záhradkárskych domčekoch. "Teraz idú na dračku najmä stany," hovorí Sabela.
Auto majú nabalené teplým jedlom, čajom a náhradným oblečením. Nechýbajú ani spacáky. Okrem toho ľuďom dávajú aj rady, kde sa môžu v Bratislave zohriať, zisťujú, či nie sú zranení, alebo nemajú omrzliny.
V prípade, že verejnosť narazí na človeka bez domova s omrzlinami, sociálni pracovníci odporúčajú volať priamo záchranku (155). "Je to oveľa lepšie, ako keby volali nám - aj my by sme ju zavolali. Navyše, keď volá verejnosť, reakčný čas je rýchlejší než v našom prípade," hovorí Sabela.
Užitočné kontakty
- Nocľaháreň Depaul: 0911 447 577, dá sa volať v ktorúkoľvek hodinu,
- Mestský útulok na Hradskej ponúka 24 hodinovú službu, pôsobí tu združenie Domov pre každého: 0915 894 925,
- Streetwork Vagus: 0949 655 555, cez týždeň od 9.00 do 21.00, v sobotu od 17.00 do 21.00,
- Streetwork Stopa: 0948 389 748,
- Streetwork Depaul, 0910 842 170, cez týždeň od 6.30 do 15.00.
Na terénnych sociálnych pracovníkov je vhodné obrátiť sa v prípade, že ide o človeka, ktorý nemá strechu nad hlavou a dlhodobo prespáva na ulici.
Možno kontaktovať prepravnú pohotovostnú službu, ktorá funguje skrz mestskú políciu (na čísle 159). Pracuje v časoch od 19.00 do 5.00 rozváža ľudí do nocľahární, kde je ešte miesto. Najčastejšie ide o nocľaháreň Depaul.
Mestská polícia počas mrazivých dní rozváža ľuďom bez domova, ktorí to potrebujú, aj teplé oblečenie. Veci dodáva magistrát hlavného mesta.
„Najviac človek spraví, keď je všímavý. V tejto chvíli je najdôležitejšie reagovať a pýtať sa, čo potrebujú,“ hovorí Sabela.
Rukavice, šál, ponožky, čapice alebo teplý nápoj zahrejú viac než peniaze. „Ľudia sú zvyknutí finančné dary využívať na iné účely,“ vysvetľuje terénna pracovníčka Valachyová. „Má to väčší efekt, keď človeku darujete to, čo reálne potrebuje a má sa vďaka tomu lepšie,“ dodáva Sabela.
Depaul zbiera spacáky, deky a funkčné mobily. Ľudia ich môžu priniesť buď do ošetrovne vo Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety na Námestí 1. mája, alebo priamo do nocľahárne pri letisku v časoch od 8.00 do 18.00.
Nie každý chce ísť do nocľahárne
Ľudia bez domova môžu v hlavnom meste prečkať noc len v nízkoprahovej nocľahárni Depaul, kde majú otvorené dvere aj ľudia pod vplyvom drog. Nocľaháreň vznikla pred 17 rokmi ako reakcia na úmrtie dvadsiatich ľudí, ktorí zomreli počas jednej mrazivej noci.
Nie je však pre každého. Niektorí radšej zostávajú vonku - aj keď mrzne.
Ani mladý muž, ktorý sa v posledných dňoch zdržiava v podchode na Zochovej, do nocľahárne ísť nechcel. "Nechcem dostať vši," vysvetlil. Od okoloidúcich s vďakou prijal jedlo, mal vedľa seba aj nový spacák. "Ten mi priniesla jedna pani," povedal.
Bratislava mapuje situáciu s ľuďmi bez domova. Chce im poskytnúť adresnejšiu pomoc Čítajte "Toto je veľmi bežné aj v lete a ja im úplne rozumiem," hovorí Sabela. "Nocľahárni sa vyhýbajú najmä ženy, ale napríklad aj muži, ktorí nie sú príliš maskulínni a nevedia sa brániť. Okrem strachu z napadnutia sa obávajú aj krádeže."
Niektorí ľudia v návale potreby pomáhať ľuďom na ulici navrhnú prespať na noc na schodisku v paneláku alebo vo vnútrobloku, kde nefúka. Odborníci to neodporúčajú.
