FOTO
Na projekte Workers pracoval Salgado šesť rokov. Objektívom zachytával ťažko pracujúcich ľudí na celej planéte, fotografie pochádzajú z 27 krajín. Výsledkom je dokonalý fotografický dokument, hlboká sociologická sonda, nástojčivým spôsobom vypovedajúca o premenách a podmienkach ľudí vykonávajúcich tvrdú manuálnu prácu.
Súčasťou života tisícok mužov, žien a často detí je už po stáročia stále tá istá drina, zdedená po predkoch. No našťastie sú i miesta, kde sa niektoré druhy manuálnej práce vytrácajú a život sa stáva znesiteľnejším.
Nádej a dôstojnosť
Salgado má neobyčajný dar vyhmatávať v ľudskom mravenisku dramatickosť boja o prežitie. Ryžuje medzi robotníkmi-zlatokopmi v Brazílii, oberá s nekonečne trpezlivými matkami a deťmi čajové lístky - ich oči sú zabalené do každého z nich, páli ho oheň ropného vrtu po konflikte v Perzskom zálive.
Vysoká estetickosť jeho fotografií pritom prirodzene vyplýva nie zo snahy o efekt, ale z ponoru do situácie, ktorý v sebe okrem dusivej ťažoby nesie aj všadeprítomnú, obnovujúcu silu. Ľudia nesú svoj údel, ale nestrácajú nádej a už vôbec nie dôstojnosť.
"Snímky sú históriou jednej epochy. Sú vizuálnou archeológiou doby, v histórii známej ako priemyselná revolúcia, doby, v ktorej práca rúk mužov a žien bola stredom sveta. Štruktúra výroby a jej účinnosť sa obmieňajú a s nimi aj spôsob práce. Vysoko industrializovaný svet sa rýchlo ženie dopredu k budúcnosti. Planéta tak zostáva rozdelená: prvý svet v kríze nadbytku, tretí svet v kríze nedostatku a na konci storočia druhý svet - založený na socializme - v ruinách," komentuje autor projekt Workers.
Tri vozne posolstva
Posolstvo Salgada je veľmi obsažné a ťažko si predstaviť prezentáciu, ktorá by ho ešte dokázala umocniť. Česká galéria LGP si vybrala spôsob, ktorým chcela Salgadove fotografie dostať k čo najväčšiemu počtu divákov. Kurátorka výstavy Lelia Wanick citlivo vybrala z pôvodných 250 snímok projektu 81, ktoré boli nainštalované do troch vagónov vlaku. Vlak sa potom zastavoval v mestách a ich vlakové stanice sa tak na niekoľko dní stali netradičným galerijným priestorom.
Putovná výstava si vyhľadávala publikum aj napriek tomu, že stanice sú rušnými križovatkami, kde vládne ruch a rýchly pohyb. Odozva na výstavu bola veľká, rovnako aj návštevnosť. Ľudia sa aspoň nakrátko prestali navzájom míňať a nechali sa osloviť nástojčivým čiernobielym posolstvom fotografa, ktorý má oko pre hlboké, skryté veci.
V Bratislave na hlavnej stanici budeme fotografie Sebastiana Salgada vidieť od 9. do 14. augusta a po putovaní Slovenskom sa vráti na petržalskú stanicu 26. októbra.
Leica Gallery Prague
je plný názov českej LPG galérie. Pred dvomi rokmi bola u našich susedov najnavštevovanejšou galériou, ostatné - nehovoriac o našich, tromfla počtom 125-tisíc návštevníkov.
Galéria sa orientuje na svetovú fotografickú scénu, široko koncepčne zameranú, orientovanú hlavne na spoločenskú problematiku. Vystavovala už diela Mary Ellen Markovej, Antona Corbijna, Edwarda Steichena aj fenomenálneho Helmuta Newtona, ktorého výstavu videlo 68-tisíc ľudí.
Z LPG galérie by si mohli vziať príklad galeristi na Slovensku - funguje ako nezisková organizácia, financovaná z grantov, sponzorských darov a vlastných príjmov. Je príkladom toho, ako je možné spojiť finančné a umelecké aspekty galeristickej práce a nestratiť pritom náročné vystavovateľské kritériá.
Sebastiao Salgado (8. februára 1944, Brazília) patrí medzi najvýznamnejších fotografov sveta. Počas vojnovej diktatúry vo svojej krajine emigroval v roku 1969 do Paríža, kde začal pracovať ako fotograf na voľnej nohe. Pätnásť rokov bol členom prestížnej agentúry Magnum, usporiadal množstvo výstav po celom svete a za svoje fotografie získal viac ako 50 medzinárodných ocenení. Od roku 1994 má agentúru Amazonas Images. Jeho dlhodobé sociálne fotoprojekty boli publikované aj knižne, Salgado vydal šesť publikácií, ktoré patria k vrcholom humanistického dokumentu.
FOTO
