Kým v roku 1960 žilo v Bratislave asi 200-tisíc ľudí, o desať rokov neskôr ich bolo už o stotisíc viac. „Zlaté šesťdesiate," pre Bratislavu znamenali obdobie veľkého rozvoja a prelomových zmien.
Do spoločnosti vniesli uvoľnenie a otváranie sa Západu, ktoré bolo predčasne ukončené, na tvári mesta zanechali trvalé stopy v podobe výraznej architektúry a rozvoja sídlisk ako Ružinov, ale aj plány na Nový most a Petržalku.
Nová výstava Múzea mesta Bratislavy sa snaží zdokumentovať toto obdobie čo najobjektívnejšie a upriamiť pozornosť na to, ako sa v Bratislave v 60. rokoch žilo. Robí tak prostredníctvom dobových plagátov, ukážok z dobovej tlače, predmetov a fotografií.
„Nechceli sme sa viesť na vlne spomienkového optimizmu, ale ukázať 60. roky v Bratislave v celej ich šírke. Preto má výstava aj sekundárnu vrstvu, ktorú volám „hrdzavé šesťdesiate“, ktorá na pozadí krásneho dizajnu a uvoľnenia poukazuje na obdobie, ktoré bolo stále neslobodné,“ hovorí Daniel Hupko, vedúci odborného oddelenia MMB.
Hlavné mesto federatívnej republiky
Výstavu otvára čiernobiele video vyskladané z viacerých záberov zapožičaných zo Slovenského filmového ústavu, v ktorom sú zastúpené rôzne situácie v meste.
„Keď si to pozriete, zistíte, že nič sa nezmenilo. Také isté problémy sú aj teraz. Ľudia sa nemenia, len trochu inak sa obliekame,“ hovorí na úvod komentovanej prehliadky kurátorka Marta Janovíčková.
V posledných rokoch sa Múzeu mesta Bratislavy podarilo nadobudnúť pomerne veľký počet predmetov rôznorodého charakteru zo 60. rokov 20. storočia,“ vysvetľuje kurátorka, čo stálo za vznikom výstavy BA 60 – 69. Šesťdesiate v Bratislave. Ido o prvý pokus výstavne zdokumentovať toto obdobie.
Okrem vystavených plagátov, nábytku, oblečenia či kuchynského zariadenia výstava obsahuje aj veľa textov. Môžete a nemusíte si ich všetky prečítať. Dozviete sa v nich napríklad, že v roku 1968 sa schválil zákon o federácii a Bratislava sa konečne z okresného mesta dostala na pozíciu oficiálneho hlavného mesta Slovenskej federatívnej republiky.
„Mesto súčasne čelilo nebývalému rastu počtu obyvateľov, ktorý spôsobil najmä prílev pracovnej sily do rozvíjajúceho sa priemyslu,“ vysvetľuje kurátorka. Bratislava sa stala mestom mladých, podľa dobových štatistík až 45 percent ľudí bolo mladších ako 30 rokov.
Atmosféru v meste ovplyvňovalo uvoľnenie režimu, pretrváva tu aj spomienka na predvojnové mesto s bohatým kultúrnym a spoločenským životom. Výstava pripomína, že napriek citeľnej liberalizácii verejného a kultúrneho života stále vládol v Československu totalitný režim.
Povinné boli oficiálne pripomienky rôznych výročí a sviatkov, rôzne dni stavbárov, železničiarov, povinný sprievod na 1. mája sa však končieval zábavou v petržalskom lunaparku či v PKO.
Na výstave ich sprítomňujú plagáty, najbežnejšie médium doby. Exponáty pochádzajú väčšinou z archívu mesta Bratislavy a povyberať z nich na výstavu len niekoľko nebolo jednoduché.
To, čo zostalo
Prílev obyvateľov si vyžiadal rozsiahlu výstavbu. Už koncom 50. rokov vznikol nový územný plán mesta. Rozhodlo sa aj o zbúraní podhradia a novej výstavbe na jeho mieste. Tieto udalosti z konca 60. rokov dokumentujú fotografie. Mizne aj Rybné námestie so židovskou synagógou, aby urobili miesto Novému mostu, ktorý sa plánuje.
Z plánov na novú Vydricu a Zuckermandel na dlhé desaťročia ostali len tri činžiaky pri východe z tunela pod Hradom. Výstavba v oblasti sa nakoniec završuje až dnes.
Výrazne sa však rozrástli iné štvrte, najmä Ružinov. „Nevýhodou sídlisk bolo, že všetko bolo naplánované,“ hovorí kurátorka. „Stavať sa muselo rýchlo, a tak sa postavili domy a tým sa končilo.“ Sem-tam pribudol obchod alebo nejaká školka. Za kultúrou či športom museli ľudia ďalej dochádzať.
Medzi najviac cenenú architektúru z tohto obdobia patrí Krematórium od Milučkého, obchodný dom Slimák či športová hala na Pasienkoch. Naplánovala sa stavba Nového mostu, budovy rádia či celého sídliska Petržalky.
Nie všetko sa zrealizovalo hneď, ale našťastie môžeme vidieť, že z tejto chvíľkovej voľnosti myslenia stavitelia čerpali aj neskôr.
Bežný život
Deklarovaný ideál fungovanie socialistickej spoločnosti hovoril o tom, že človek bude menej času venovať práci v domácnosti a ostane mu viac času na vzdelanie a zábavu. Pracujúci človek po príchode domov že nebude musieť nič robiť, lebo všetko mu zabezpečia služby.
„Zo začiatku to fungovalo: komunálne služby Bratislavy ponúkali 50 druhov činností, ktoré si mohli ľudia objednať,“ hovorí kurátorka. Potom to začalo škrípať a ženy sa času v kuchyni úplne nezbavili.
Oproti medzivojnovému obdobiu zanikali klasické reštaurácie a kaviarne. „Boli nahradené krčmami jednotlivých cenových skupín, vinárňami, lahôdkami alebo bufetmi,“ pokračuje Janovíčková.
Niektoré z vinární však boli naozaj na úrovni, pamätníc spomínajú na Veľkých Františkánov, podnik, za ktorý sa Bratislavčania nehanbili ani pred zahraničnými návštevami.
Výrazná zmena nastala v 60. rokoch v kultúre. Fungovali nové divadlá malých foriem, Divadlo na korze, Tatra revue. Začala sa éra bigbítu, mladé skupiny najprv buď reprodukovali zahraničné pesničky, alebo začali skladať svoje vlastné.
Fenoménom popkultúry bola Bratislavská lýra, ktorá pôvodne vznikla ako medzinárodný tanečný festival a neskôr sa z nej stal najpopulárnejší a najobľúbenejší festival populárnych piesní v Československu s medzinárodnou účasťou.
Veľký dôraz sa kládol na športové vyžitie mladých i starších ľudí. Vrcholom bola spartakiáda, svoje športové kluby mali aj školy či závody. Pre Bratislavu bol významný rok 1969, keď futbalisti Slovana získali Pohár víťazov pohárov.
Nábytok z každej domácnosti
Šesťdesiate roky sú obdobie, ktoré ešte žije v pamäti jednej generácie a nesie v sebe riziko, že tá tu bude hľadať svoje subjektívne spomienky na mladosť.
Veľa ľudí si zrejme pri pohľade na typické kreslo či lampu povie, že presne takéto mala moja babka. Viaceré z dizajnov z tejto éry stále patria medzi obľúbené zberateľské kúsky.
Nábytok, dizajn či móda zo 60. rokov sú tu vystavené v interiéroch z 18. storočia, čo pri prechádzaní miestnosťami vytvára zvláštny kontrast. V jednej z miestností sú okrem typického nábytku vystavené aj ikonické predmety ako flexarety či šijacie stroje.
Ďalšie miestnosti zase patria móde, najmä tej šitej priamo v Bratislave, a zariadeniu domácnosti. Medzi farebnými kuchynskými riadmi nájdete typické horčičáky, ale aj slávne Zlaté Zuzany.
V súvislosti s výstavou múzeum vyzýva verejnosť venovať múzeu predmety, fotografie či artefakty z rôznych období týkajúce sa života v Bratislave. Nemusí ísť o hodnotné umelecké predmety a starožitnosti, práve naopak – múzeum ocení aj predmety dennej spotreby.
„Naším cieľom je v zbierkovom fonde podchytiť aj konkrétne okolnosti života v Bratislave a zachytiť ľudskú mierku histórie, i keď anonymizovanú, ale konkrétnu, spojenú so skutočnými ľudskými osudmi,“ dodáva Daniel Hupko.
