„Vznikli sme na základe dopytu miestnych ľudí,“ hovorí Anna Karako zo Starej jedálne, komunitného centra v Krasňanoch v bratislavskej Rači. Budova bývalej školskej jedálne na sídlisku dlho chátrala, až kým sa obyvatelia nerozhodli získať ju do dlhodobého prenájmu a prerobiť ju na komunitné centrum.
Z ruiny, kde na streche rástli stromy, vytvorili priestor s multifunkčnou sálou, nízkoprahovým klubom pre mládež, komunitnou kuchyňu a priestormi na konanie menších akcií.
Pár mesiacov po otvorení museli zatvoriť pre pandémiu, návrat k predchádzajúcemu fungovaniu bol pomalý. „V súčasnosti sa už tešíme zabehnutému fungovaniu a našli sme pre každý formát v našom programe priaznivcov,“ pokračuje Karako.
Stará jedáleň je jedným z mnohých kultúrnych a komunitných centier, ktoré vznikajú mimo centra mesta a reagujú na záujem a potrebu obyvateľov stretávať sa a vyhľadávať kultúrne zážitky.
Neďaleko funguje Nová Cvernovka, ktorá, naopak, vo svojej dramaturgii mieri na ľudí z celej Bratislavy. „Keď sme sa sem sťahovali zo starej Cvernovky a rozhodli sme sa okrem ateliérov vytvoriť aj kultúrne centrum, rozmýšľali sme aj nad tým, aké to bude ďalej od centra,“ hovorí Boris Meluš z nadácie Nová Cvernovka.
„Ľudia to vnímajú dosť citlivo. Aj keď je to z centra len pätnásť minút električkou, stále s tým bojujeme. Sú zvyknutí, že všetko sa deje v centre.“
Kultúra „na periférii“ bola témou aj tohtoročného Bratislavského kultúrneho fóra, ktoré organizovalo oddelenie kultúry magistrátu Bratislavy a Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS).
Každý rok začínajú odznova
Vytvorenie dostupnej kultúrnej ponuky v mestských častiach mimo centra je už niekoľko rokov aj súčasťou strategického dokumentu mesta Dekáda pre kultúru – Koncepcia udržateľného rozvoja kultúry.
Mesto zriaďuje viaceré kultúrne organizácie ako múzeum, galériu, divadlo, knižnicu, mestský archív a ústav ochrany pamiatok. „Ich podiel na kultúre mesta je dnes dominantný. Aj tu je však prítomná myšlienka mesta pre všetkých, práve preto sme zaviedli nástroje ako Strategická podpora, Nadácia či Open Call BKIS,“ približuje vedúca oddelenia kultúry Nina Vrbanová.
Ideálom by podľa nej malo byť sieťovanie a spolupráca týchto dvoch sfér, zriadených organizácií a občianskeho sektora.
Cez Nadáciu mesta Bratislavy sa tento rok prerozdelili finančné príspevky za približne 850 000 eur a v budúcom roku asi 570 000 eur. Projekt Open call BKIS naopak pomáha nefinančne, obyvatelia môžu požiadať o o technickú, produkčnú, marketingovú podporu, požičať si inventár alebo získať na podujatie priestor, ktorý má BKIS v správe (koncertnú sieň Klarisky alebo priestory v budove na Bielej 6 určené na komorné podujatia).
Medzi podporenými komunitnými podujatiami sú aj také, ktoré vzišli z iniciatívy obyvateľov. „Sú v menšine oproti festivalom alebo podujatiam, ktoré organizujú mestské časti či organizácie, ale sú nesmierne vítané. Cez Open call takto pravidelne podporujeme napríklad festivaly Kopec susedov (Staré Mesto, parčík Belopotockého), Živé Račko (Nové Mesto) a Spomienku na Deža (Dúbravka),“ hovorí riaditeľka BKIS Katarína Hulíková.
Na petržalských terasách sa rozpadá betón aj umelecká komunita Čítajte Spomienku na Deža je komunitný festival v parku na Fedákovej v bratislavskej Dúbravke, kde hudobník Dežo Ursiny dlhodobo žil a tvoril. Organizuje ho roku 2018 vo voľnom čase a bezplatne skupinka dobrovoľníkov a nadšencov.
Podujatie je súčasťou Bratislavského kultúrneho leta, podporuje ho BKIS, závisia však aj od ďalších grantov a donorov, ktorých hľadanie a následná administratíva sú pre nich najväčšou záťažou. „Napríklad nateraz mestská časť Bratislava Dúbravka v návrhu rozpočtu v oblasti kultúry na rok 2024 podporu nášmu festivalu znížila na nulu. Uvidíme, aký rozpočet sa nakoniec schváli. Bude to vyžadovať naše veľké úsilie, aby sa nám podarilo vo festivale pokračovať. Každý rok je tak v istom zmysle začiatkom odznova,“ organizátorka festivalu Lucia Marcinátová.
Z centra von
„Celkovo v Bratislave je kultúra pomerne dobre dostupná, vládne tu však istý druh asymetrie v prospech centra mesta, čo je však s ohľadom na historický vývoj dosť pochopiteľné. Silnejšia je aj východnejšia časť mesta, tá západná, je ako ako keby 'tá za kopcom',“ myslí si Marcinátová.
Práve decentralizácia je pri žiadosti v rámci Open call jedno z kritérií posudzované komisiou. Napriek tomu je 85 percent žiadostí v centre mesta. „Súvisí to aj s tým, že BKIS neposkytuje priestory mimo centra,“ vysvetľuje Hulíková.
Na budúci rok je z iniciatívy mesta plánovaná rekonštrukciu kina Zora v lokalite Trnávka, ktoré by malo ožiť kultúrno-komunitnými aktivitami.
BKIS popritom rozvíja projekt Pekné miesta, databázu verejných priestorov vhodných pre tvorbu kultúrnych podujatí aj mimo centra. Projekt by mal byť spustený budúci rok, pilotnou mestskou časťou je Karlova Ves.
Mesto nevedie „register“ kultúrnych či komunitných centier, nevedia teda presne povedať, koľko je ich v ktorej mestskej časti. Od vzniku nadácie sa zdvihla podpora z deviatich komunitných priestorov a troch kultúrnych na sedemnásť komunitných a šesť kultúrnych priestorov v roku 2023.
„Neznamená to, že tieto centrá, respektíve ich časť, neexistovali už predtým, len podpora od mesta im pomohla sa rozvíjať, zasiahnuť širšie publikum a v ostatných rokoch aj preklenúť krízové obdobia spojené s pandémiou, vojnou na Ukrajine a energetickou krízou,“ vysvetľuje Nina Vrbanová.
V Petržalke funguje kultúra pre miestnych
V najväčšej bratislavskej mestskej časti sa Kultúrnym zariadeniam Petržalky tento rok podarilo na svoje podujatia prilákať stotisíc návštevníkov. „ Nejde to však samo a je to v podstate nikdy sa nekončiaca snaha pritiahnuť na naše podujatia súčasné obecenstvo,“ komentuje Martin Kočiško, poverený riadením KZP.
Podľa Kočiška by v prepočte na počet obyvateľov mestskej časti ich kapacity nemali postačovať. Petržalka má však centrum so všetkými tradičnými kultúrnymi priestormi a inštitúciami prakticky v susedstve. „ Sme presvedčení, že ponúkame dostatočne pestrý, široký záber podujatí v rámci kultúrneho života Petržalky,“ hovorí.
Nemá však pocit, že by s ponukou v centre mali súťažiť. „My sa nepotrebujeme vymedzovať voči kultúre v centre, treba skôr vylepšovať našu činnosť, a to robíme. S vedomím, že niektoré formy umenia, na ktoré chodia Petržalčania do centra, u nás nepokvitnú čisto z pragmatických dôvodov – špecializované sály, veľkosť priestorov, technické zázemie.“
Kultúrne zariadenia Petržalky prevádzkujú dva kultúrne domy s priestormi na premietania, koncerty či spoločenské udalosti. Nedávno k nim pribudol Dočasný kultúrny priestor, miesto na výstavy na jednej z petržalských terás.
Petržalka svoj kultúrny boom zažila pred pár rokmi, keď sa práve do parterov panelákov a na terasy presťahovali viaceré galérie. V roku 2019 dokonca usporiadali podujatie Petržalka Gallery Weekend. Nasledujúci ročník prekazila pandémia.
Galérie postupne, čiastočne aj vplyvom pandémie, však odišli. Posledná z nich bola galéria Photoport, ktorá fungovala do mája tohto roka. Podľa galeristu Filipa Vanča išlo o kvalitné galérie, ktoré mali význam pre celú Bratislavu. Do Petržalky sa im však nedarilo lákať divákov v rovnakej miere ako do priestorov v Starom Meste.
Kultúrny program určený obyvateľom celej Bratislavy ponúka aj Nová Cvernovka. V Novom Meste sa snažia ponúkať taký program, za ktorým by ľudia boli ochotní ísť mimo centra. „Stane sa však, že keď robíme akciu v rovnakom čase ako tri iné akcie v meste, cítime, že nepríde toľko divákov, koľko by sme chceli,“ hovorí Boris Meluš.
Napriek tomu sa im na najväčšie podujatie, Deň otvorených ateliérov na 1. mája, podarí každoročne prilákať päť- až desaťtisíc návštevníkov. Väčšiu návštevnosť mávajú práve na celodenných podujatiach, keď sa ľuďom viac oplatí cestovať za nimi ďalej. V letných mesiacoch je ich výhodou park, kde si ľudia môžu posedieť.
Denných používateľov Novej Cvernovky je asi 400. Sú medzi tými tí, ktorí tu majú ateliéry, bývajú tu, či niekoho prídu navštíviť. Ľudia z okolia tvoria len časť z návštevníkov.
Ako najväčší problém nevnímajú nedostupnosť kultúry, ale skôr všeobecne nízky záujem obyvateľov. „Na to aká je Bratislava relatívne veľká, si myslíme, že by na kultúru mohlo chodiť viac ľudí. Vo svete tej ponuky býva viac, ale je aj viac navštevovaná. Nie je to len o cene, je to skôr o výchove publika,“ hovorí Meluš.
„Po pandémii sa zmenilo aj správanie návštevníkov. Na koncert, kde by predtým prišlo 300 ľudí, príde teraz možno sto,“ dodáva.
