KATARÍNA POLIAČIKOVÁ je vizuálna umelkyňa a spisovateľka. Pre Čierne diery napísala knihu DYM (V tomto meste sa tak dobre túži po iných), ktorá vychádza v týchto dňoch.
V zbierke krátkych textov ponúka svoju vlastnú emocionálnu geografiu Bratislavy a kladie si otázku, či sa z mesta dá vychodiť si domov.
Kniha je výrazná aj vizuálne. Ilustrujú ju fotografie kameňov, ktoré autorka našla na brehoch Dunaja, ktorý sa v nej sám často objavuje ako motív spolu s jej obľúbenou štvrťou Palisády.
Ako vznikla táto kniha?
Čierne diery ma oslovili s tým, že by chceli rozšíriť svoju ponuku zväčša faktografických publikácií o pamiatkach a kultúrnom dedičstve o knihu, ktorá sa bude na mesto pozerať a reflektovať ho z inej perspektívy, skôr literárnej.
Zrejme ich oslovil môj newsletter Soft Boiled, v ktorom často reflektujem bytie v meste a pozorovanie mestského priestoru. Texty vznikli ako reakcia na toto zadanie.
Veľkú časť zážitku tvorí aj vizuálna stránka knihy, tá vznikala ako?
Vizuál knihy sme riešili počas celého procesu písania. Záležalo mi na tom, aby kniha mala silnú vizuálnu rovinu. Hľadali sme niečo abstraktné, čo však bude mať súvis s mestským priestorom. Uvažovali sme o štruktúrach, povrchoch mesta, objektoch a potom niekto spomenul kamene, čoho som sa chytila.
Katarína Poliačiková
- vizuálna umelkyňa a spisovateľka,
- vo svojej tvorbe prechádza viacerými médiami a prirodzene prepája vizuálne s textom,
- publikuje newsletter Soft Boiled, na základe ktorého vydala rovnomernú knihu esejí,
- pre Galériu mesta Bratislavy vytvorila fotografickú publikácia DEŇ, ktorá mapuje každodennosť galérie.
Povedala som si, že to budú kamene z Dunaja. Rozhodla som sa každý kameň priradiť k príbehu.
Michal Tornyai, grafický dizajnér Čiernych dier, domyslel, ako ich vizuálne spracovať. Celé to pôsobí až vesmírne, niektoré texty majú v sebe romantickosť či poetiku a spolu s textom to spolu dobre funguje.
Texty sa viažu k jednotlivým miestam, ktoré vytvárajú mentálnu mapu. Je to mapa vašej Bratislavy?
Áno, tá kniha obsahuje 17 rokov môjho života v Bratislave. Prvý z textov odkazuje k mojim začiatkom v Petržalke, no moje zázemie sú už 13 rokov Palisády a ich okolie. Prirodzene, väčšina momentov pochádza odtiaľto.
Ako sa vám žije v Bratislave?
Keď som sem prišla, takmer nikoho som tu nepoznala, pomaly som prenikala do tohto mesta. Možno sa mi to aj samej ťažko priznáva, ale žije sa mi tu veľmi dobre. Často odchádzam preč, veľa času som strávila v zahraničí a ten návrat bol vždy v niečom príjemný.
Aj názov knihy nesie v sebe tento kontrast. Je v tom niečo podvratné, povedať že v tomto meste sa tak dobre túži po iných. Je mi tu dobre, ale stále vnímam absenciu podnetov, zážitkov, ktoré prináša veľkomesto, za ktorými chodím inde. Veľa mojich známych tiež potrebuje niektoré svoje potreby saturovať v zahraničí.
Bratislava je veľmi príjemná svojou mierkou. Vyhovuje mi, že dokážem centrum mesta obsiahnuť pešo. Je komornejšia ako Praha alebo Budapešť.
Do akej miery ste spoznali Palisády?
Tu som doma, ale štvrť okolo Palisád, Panenskej a okolie poznám aj z pracovnej skúsenosti. Ako komunitná koordinátorka pre občianske združenie Punkt, ktoré organizuje Dobrý trh, som spolupracovala na tvorbe programu s prevádzkarmi a susedmi z Panenskej. Túto štvrť som naozaj spoznala do hĺbky cez ľudí a má pre mňa susedský charakter.
V knihe s tým polemizuje postava Ota, staršieho pána a môjho priateľa, ktorý to tu zažil skôr a tvrdí, že už to tak nie je.
