Čmáranice, vandalizmus alebo gýč. S takýmto označením by súhlasili aj niektorí ľudia z grafity komunity. Otázku v tomto duchu položil aj Victor Vaun vo svojej výstave „Graffiti: Umenie alebo vandalizmus?“ v roku 2019. Takto položenú otázku si však mesto stále nezodpovedalo.
Koncom októbra podľa TASR na hlavnej stanici neznámy páchateľ posprejoval niekoľko vlakových vozňov. Hrozí mu pokuta do výšky 331 eur a podľa hovorkyne policajného krajského riaditeľstva Silvie Šimkovej aj väzenie, v ktorom môže zostať na jeden alebo desať rokov podľa povahy trestného činu.
Vlaky sú obľúbeným terčom sprejerov, najmä nákladné vozne, keďže cestujú po Európe a sú potom ako galéria na kolesách.
V článku sa dočítate:
- aký vplyv môžu mať grafity na cenu nehnuteľností vo svojom okolí,
- ktorá mestská časť má najväčší problém s grafitmi,
- aké náklady sú spojené s odstraňovaním nápisov z fasád,
- prečo sa niektorým obyvateľom nepáčia legálne steny na sprejovanie.
„Páči sa mi, že nákladné vlaky prepájajú street art kultúru naprieč Európou - niekto niečo namaľuje v Poprade a zavolajú mu z Amsterdamu, že tam má svoje dielo. Navyše nie sú ani na očiach verejnosti. Jediné, čo v tomto prípade utrpí, je logo distribučnej firmy," hovorí pouličný umelec Grga Bušić.
Štátna polícia v Bratislave do začiatku októbra evidovala 10 priestupkov a 20 trestných činov v súvislosti so sprejovaním. Odbor železničnej polície v meste zaznamenal 69 skutkov v tejto veci a podľa Šimkovej ich počet z roka na rok mierne rastie. Najviac prípadov polícia riešila v Petržalke, a to dva priestupky a 13 trestných činov.
„O Petržalke je známe, že začala na Slovensku písať príbeh hip-hopu a neoddeliteľnou súčasťou hip-hopovej kultúry je okrem breakdance, rapu aj pouličné umenie – graffiti," vysvetľuje hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.
Receptom na kvalitné grafity je čas a priestor
"Grafity sú súčasťou demokratického vyjadrovania názorov, ak neobmedzujú alebo neútočia na priestor iných ľudí," hovorí Katarína Smatanová, vedúca Ústavu urbanizmu a územného plánovania Fakulty architektúry a dizajnu STU.
Keď sa rozbehne výstavba na Mlynských nivách, centrum undergroundu zrejme zanikne Čítajte Ako dodáva, grafity treba vnímať ako spôsob umeleckej a kultúrnej tvorby. "Samozrejme, za podmienky, že dielo je naozaj angažované a má výtvarnú a grafickú hodnotu," hovorí urbanistka. „Určite však nie je v poriadku, keď sa musia súkromné objekty konštantne boriť s grafickými cvičeniami autorov, ktorí na svoje 'sebavyjadrenie' nevedia nájsť iný priestor."
