Známe Legiodomy na bratislavskej Ursínyho ulici oslávia storočnicu. Projekt obytných domov pre československých legionárov vznikal v rokoch 1923 - 1924 podľa projektu Dušana Jurkoviča a Jána Pacla.
V jednom z farebných členitých Legiodomov vyrastal LEOŠ KOLÁŘ. Ich hodnotu si začal uvedomovať až počas štúdia dejín umenia a architektúry.
O Legiodomoch a o tom, ako sa v nich žilo, napísal diplomovku a dnes píše knihu, ktorú sa pokúša sám vydať vďaka crowdfundingu. Prináša v nej množstvo obrazového materiálu aj nový pohľad na autorstvo Legiodomov.
Aké bolo vyrastať v Legiodome?

Vtedy som si vôbec neuvedomoval, že je to niečo špeciálne. Sú tam viaceré pekné prvky, napríklad v minulosti sa kúrilo pieckami a niektorí uvedomelí obyvatelia si z toho urobili kozuby, čo je perfektná vec. Stále sú napojené na komín a funkčné.
Ale náš byt bol úplne normálny, ani na chodbách neboli výrazné prvky, ktoré by som vnímal detskými očami. Bývali sme vo štvrtom bloku, ktorý má prístavbu. Jeho vnútroblok je veľmi tmavý, pretože je tam veľa stromov a je to uzavreté. Z balkóna je to úplná džungľa.
Hrávali sme sa na dvore a pamätám si, že otec nám robil vodopád tak, že na nás púšťal vodu z hadice z druhého poschodia. Teraz už si to neviem predstaviť.
Kedy ste si uvedomili, že je to niečo významné?
Na vysokej škole sme raz mali prednášku, počas ktorej nám profesorka ukázala obrázok Legiodomov a povedala k tomu zopár viet. Pomyslel som si, veď tam bývam.
Aká je história Legiodomov?
Po vzniku Československej republiky začali vznikať rôzne družstvá, a stavebné družstvo československých legionárov malo za cieľ postaviť domy pre svojich členov. Štát na to dával veľkú podporu.
V štyroch blokoch Legiodomov boli ubytovaní štátni zamestnanci, neboli to len legionári, dostali sa tam aj úradníci. Dnes tam žijú bežní ľudia, časť z nich sú potomkovia pôvodných obyvateľov, časť sa tam prisťahovala neskôr.
V akom stave sú budovy?
Postupne sa zrekonštruovali, teraz prebiehajú práce na jednej z nich. Čoskoro budú mať všetky nové fasády.
Oproti mnohým iným stavbám sú na tom dobre, ale na jednom bloku dali pri zatepľovaní dole jedinú ornamentiku, ktorá tam bola a teraz sa začali objavovať plesne. Sú tam hrubé tehlové múry a zatepľovanie tam nemá zmysel.
Na ostatných domoch je ornamentika zachovaná.

Čím sú tieto domy architektonicky zaujímavé?
Radia sa k rondokubizmu, z tohto štýlu nie je zachovaných až tak veľa stavieb. Je to jednotný súbor, ale tým, že terén ide do kopca, tak majú odlišnú výšku a počet poschodí. Prvý blok mal živý parter s prevádzkami a vysokými stropmi, v druhom bola krajčírska dielňa.
Súčasťou projektu bolo aj niekoľko rodinných domov. Pôvodne Jurkovič navrhoval urobiť iba rodinné domy, nebol veľkým fanúšikom bytových domov, pokladal ich za králikárne.