Ideálom škótskeho architekta a kreatívneho riaditeľa svetoznámeho dánskeho ateliéru Gehl Architects DAVIDA SIMA je vytvorenie miesta, ktoré pulzuje životom a kde sa tak obyčajne - dobre žije. Z tohto dôvodu nie je zástancom ani výškových budov, ani ultramodernej architektúry.
Dáva prednosť architektúre a urbanizmu, ktoré prinášajú lepšiu kvalitu každodenného života. Autor knihy Soft City (Pří)jemné město ich aplikoval aj na urbanistický koncept Novej Palmy v Bratislave.
Je Bratislava "soft city"?
Historické centrum mesta je fantastickým príkladom „soft city“. Je pohodové a má ľudskú mierku. Rástlo postupne, nové budovy tu vyrástli popri starých. Má veľmi príjemné usporiadanie ulíc, námestí, parkov a zadných dvorov so všetkými kvalitami, ktoré k tomu patria. Nie je to nič prekvapujúce, pretože Bratislava, ako aj celé Slovensko, sa nachádza na križovatke západu s východom a juhu zo severom. Vplyvy sem prichádzali zo všetkých strán, takže tu máte to najlepšie z každého smeru. Cítim tu veľmi európske vibrácie. Problémom je, že centrum je nadmerne využívané či už turistami, alebo preto, lebo v Bratislave je nedostatok takýchto lokalít s ľudskou mierkou.
Pre Palmu na Račianskej už vymýšľajú detaily, no územný plán zatiaľ nezmenili Čítajte Poslúžilo Staré Mesto ako inšpirácia pri práci na projekte Palma?
Áno. Dávalo predstavu, aká štvrť by tu mohla vzniknúť. Ale všetko to, čo na historickom centre máme radi – ulice, domy, dvory -, by už dnes nemohlo byť postavené. Dnešné normy to už neumožňujú. Ani nepotrebujeme robiť kópie historických budov, ale dostať tam tú mierku, náladu a ten druh rozmanitosti.
David Sim (zdroj: Corwin)Čo bolo najväčšou výzvou pri práci na projekte Palma?
Jednou z najväčších výziev je predpísaná zastavanosť územia 35 percent. Keď chceme dosiahnuť ľudskú mierku, budovy musia byť nižšie. Je veľa dôvodov, prečo by budovy nemali byť príliš vysoké. Lenže pri nízkych budovách je zastavanosť vyššia.
Prečo by mali byť budovy nižšie? O akej výške hovoríme?
