Organizácia Mareena poskytuje ľuďom v migračnej situácii, ktorí sa ocitnú na Slovensku, informácie o ich právach, o možnostiach podpory a zabezpečujú tlmočenie, čo by mal v ideálnom prípade zabezpečovať štát. Jej primárnym cieľom je však začleňovanie cudzincov do slovenskej spoločnosti, napríklad aj pri spoločnom stole. Pred pár dňami sme tak s mexickou komunitou usporiadali Diá de Muertos, hovorí riaditeľka Mareeny MICHAELA POBUDOVÁ.
Mareena pôsobí v Bratislave, v Nitre, Košiciach, Banskej Bystrici, Trenčíne, na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom a v humanitnom centre Gabčíkovo. Čím žijete v týchto dňoch?
Najintenzívnejšie žijeme neregulárnou migráciou, to znamená migráciou osôb, ktoré vstúpili na územie Slovenska bez platných cestovných dokladov.
Keďže sa mnohí z týchto ľudí ocitli v núdzi a museli odísť z krajiny pôvodu, pretože im hrozilo nebezpečenstvo, snažíme sa poskytnúť im základnú podporu a informácie. Mareena nepokrýva základné humanitárne potreby, snažíme sa prepojiť ostatných poskytovateľov služieb, aby tam, kde sa ľudia zdržiavajú, boli k dispozícii komplexné služby.
Naši ľudia v teréne v Bratislave zabezpečujú aj tlmočenie napríklad pre zdravotníkov, ale aj pre mestskú políciu či pre zamestnancov mesta. Koordinujeme aj dobrovoľníkov a dobrovoľníčky, ktorí asistujú napríklad pri triedení materiálnej pomoci. Spolupracujeme s bratislavským magistrátom, ale aj s inými samosprávami a sme v kontakte aj so Sekciou krízového riadenia ministerstva vnútra.
Takisto monitorujeme oblasti pri hraniciach, mapujeme potreby týchto osôb, identifikujeme zraniteľné osoby a ak zistíme, že má niekto skúsenosť s nerešpektovaním ľudských práv, zaznamenávame takéto prípady, aby sa mohli ďalej riešiť.
V článku sa dočítate:
- ako Mareena ako mimovládka supluje verejný sektor,
- kto ich financuje,
- ako môže postoj vlády voči mimovládkam ovplyvniť ich prácu,
- kto im pomáha,
- čo robia v Bratislave,
- ako vyzerá integrácia cudzincov do spoločnosti,
- prečo niektorí cudzinci po získaní občianstva Slovensko opúšťajú.
Ako to teraz v teréne vyzerá?
Od začiatku októbra sme boli v pohotovosti a reagovali sme na potreby ľudí v migračnej situácii, ktorých sme denne stretávali stovky. Posledných pár dní je situácia v Bratislave, ale aj v iných mestách pokojná. Počet ľudí prichádzajúcich a zdržiavajúcich sa na našom území rýchlo klesol.
Aktuálne pozastavujeme niektoré terénne aktivity a pripravujeme sa na potenciálnu mobilizáciu a rozšírenie služieb, ak sa táto situácia zmení.
Čo sa ďalej stane s týmito ľuďmi?
Ľudia, ktorí vstúpili na naše územie bez oprávnenia a nemôžu sa z objektívnych príčin vrátiť do krajiny pôvodu, dostávajú na cudzineckej polícii potvrdenie o zotrvaní na území Slovenskej republiky. Ak spĺňajú podmienky na medzinárodnú ochranu, majú právo požiadať o azyl.
Väčšina z tých, ktorí by mohli požiadať a pravdepodobne by aj uspeli, je zo Sýrie, niektorí z Afganistanu, ale zatiaľ o azyl na Slovensku nežiadajú. Zisťujeme však, že mnohí o tejto možnosti ani nevedeli, napriek tomu, že by o tom cudzinecká polícia mala každého informovať.
Ak by, naopak, dostali rozhodnutie o administratívnom vyhostení, musia opustiť územie Slovenska v lehote od 7 do 30 dní. Medzinárodná organizácia pre migráciu má program asistovaných návratov do krajiny pôvodu a môže im pomôcť.
Treťou možnosťou je, že zotrvajú na Slovensku, len nemajú žiadne práva okrem prístupu k život-zachraňujúcim základným službám, ktoré sa pre nich tvoria ad hoc. Nemajú právo chodiť do škôl ani prístup na pracovný trh a keď už nemajú žiadne finančné zdroje, aby si zabezpečili prenocovanie, či cestu ďalej, ocitnú sa u nás v pozícii človeka bez domova. Väčšinou však majú svoje kontakty a dohodnú si, že niekto po nich príde a odvezie ich ďalej.
V Mareene pracujete primárne s ľuďmi, ktorí tu chcú zostať?
Naša organizácia vznikla, aby sme pomáhali ľuďom na úteku, ktorí potrebovali bezpečné a dôstojné útočisko, a chceli sme im pomôcť v integrácii do slovenskej spoločnosti. Takže naše primárne poslanie je integrácia.
Avšak v kritickej situácii, hoci tu tí ľudia nechcú zostať, stále ide o tú istú cieľovú skupinu, takže sa aspoň snažíme, aby boli dostatočne informovaní o svojich právach a povinnostiach, aby boli rešpektované ich ľudské práva, a aby nedošlo k ohrozeniu ich života.
Michaela Pobudová
- vyštudovala vojnové štúdie na britskej univerzite King´s College London,
- pracovne stážovala v Haagu a v jordánskom Ammáne sa venovala výskumu vytvorenia zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe,
- v roku 2017 spoluzaložila OZ Mareena, predchádzala tomu iniciatíva Kto pomôže?, ktorá sa venovala utečencom z Iraku a zo Sýrie.
Máte pocit, že v tomto suplujete štát?
Ideálne by bolo, keby existoval systém, ktorý vie zabezpečiť, že títo ľudia dostanú potrebnú podporu, či už je to cez štát, alebo cez samosprávu. V tomto si myslím, že mimovládne organizácie do istej miery suplujú verejný sektor.
Kto vás financuje ?
Od štátu máme zatiaľ minimálne zdroje. Našimi strategickými partnermi sú agentúry OSN. Konkrétne Úrad Vysokého komisára pre utečencov UNHCR a detský fond UNICEF. Máme aj finančné zdroje z International Rescue Committee, čo je medzinárodná humanitárna organizácia, a z Erasmus + projektov, teda z Európskej komisie.
Menšiu časť financovania máme aj zo súkromných zdrojov - z firiem, či od individuálnych darcov.
Ako vnímate slová premiéra o mimovládkach ako zahraničných agentoch?
Už pred voľbami sme čakali, že nálada a naratív voči mimovládnemu sektoru, ale aj voči Ukrajine a migrácii sa môže zmeniť. Prekvapilo ma len, že to prišlo dosť skoro, ešte pred prebratím vládnych funkcií.
Určite však nepanikárime, nič by sme tým nevyriešili. Je na nás, aby sme si dlhodobo budovali dobrý vzťah s verejnosťou, aby verejnosť chápala, že má naša existencia zmysel.
Ako to môže ovplyvniť vašu prácu?
