Pri horárni na okraji bratislavského Horského parku je v sobotu na obed rušno. Na ihrisku sa hrajú deti, na terase posedávajú skupinky vracajúce sa z prechádzky, a pomedzi všetkými pobehuje prasiatko Roxana, najobľúbenejší štamgast kaviarne.
Málokto z dnešných návštevníkov vie, že toto živé komunitné miesto vytvorila Nadácia Horský park, ktorá tu funguje už takmer 30 rokov. Jej tvárou a spoluzakladateľom bol nedávno zosnulý Kamil Procházka (88).
Chátrajúcu horáreň so zanedbaným okolím premenili spolu s manželkou na miesto, ktoré si obľúbili mnohí Bratislavčania. Docielili obnovu a osadenie lavičiek, zrekonštruovali lesnú škôlku, inštalovali plastiku Sediaca od sochára Alexandra Trizuljaka, zriadili unikátnu exteriérovú Galériu Horský park a pomohli vybudovať edukačný chodník. V 90. rokoch pritom hrozilo, že z budovy bude kasíno a namiesto galérie bytovka.
„Na pohrebe bolo vidieť, že máme okolo seba komunitu. Neviete si predstaviť, koľko bolo ľudí, koľko kvetín, koľko kondolencií sme dostali,“ hovorí manželka Kamila Procházku Mária Filková, ktorá nadáciu zakladala spolu s ním.
Odchodom Kamila Procházku však horáreň nekončí, štafetu po ňom preberá jeho dcéra Katarína Procházková, ktorej bude naďalej pomáhať Mária Filková.
Kým zo začiatku bola motiváciou nadácie záchrana horárne , dnes je to láska k tomuto priestoru.
„Veríme, že to treba robiť, lebo takýchto miest nie je veľa,“ hovorí Procházková. „Keď tu človek je, ani si neuvedomí, ako plynie čas. Dáte si jednu kávu, alebo idete na ihrisko a zrazu prejdú tri hodiny. Tak je tu príjemne.“
Pre rodinu nie je horáreň ich zamestnaním, venujú sa jej spolu s dobrovoľníkmi vo svojom voľnom čase.
