Albert Marenčin vydáva knihy od 90. rokov. Vydavateľstvo si získalo popularitu aj vďaka edícii kníh o Bratislave, ktorá zahŕňa históriu jednotlivých miest, ale aj spomienky pamätníkov.
Na začiatku stála túžba objavovať biele miesta histórie sám pre seba, dnes jeho knihy mapujú takmer všetky súčasti bratislavského života v minulých obdobiach, od významných udalostí cez každodenný život a jednotlivé štvrte mesta.
Hovorí, že nechce vydávať publikácie pre zberateľov, ale knihy do každej rodiny a zo starých čias mu najviac chýba istota, že na istých miestach vždy stretne svojich známych.
Koľko kníh už máte v edícii Bratislava – Pressburg?
Zhruba 130 titulov, ale už to nerátam presne, pretože sa robili reedície aj dotlače. Sú v tom aj obrazové tituly ako album vedút Bratislavy či grafické listy k povestiam.
Máte ešte stále čo vydávať?
Áno, aj keď je to čoraz náročnejšie. Keď sme koncom 90. rokov začínali, bola to objavná cesta.
Z detstva si ešte pamätám Podhradie či synagógu na Rybnom námestí. To všetko zmizlo a uvedomil som si, že okrem pár pohľadníc a vedút odtiaľ neexistujú takmer žiadne zábery. Vtedy som sa mi ozval zberateľ fotografií pán Hanák, ktorý mi ponúkol celý svoj archív. K tým fotografiám som potom hľadal texty.
V tom čase bolo pomerne jednoduché získať materiály, texty a fotografie z múzeí a archívov. Dnes sú to platené služby a aj keď to nie je žiadna zdrcujúca suma, je to administratívne komplikované. Zháňanie obrazového materiálu nás dosť brzdí, autori sú zavalení grantovými programami a administratívnymi povinnosťami. Výskumníci potrebujú písať články do odborných časopisov a nemajú čas tvoriť monografie.
Napriek tomu vydáme ročne jeden-dva tituly v tejto edícii, boli časy keď sme ich vydali desať až pätnásť.
Ako si vyberáte autorov?
Na začiatku tejto edície bola pani Selma Steinerová z antikvariátu Steiner. Navrhla mi vydať texty Karla Benyovszkého, žurnalistu, ktorý v 20. rokoch minulého storočia písal populárne knihy o Bratislave. Vydali sme napríklad jeho Prechádzky Starým Prešporkom, Malebné zákutia a dvory starého Prešporka či Obrázky z prešporského geta.
V socialistických monografiách o Bratislave bolo veľa materiálu o výstavbe sídlisk a histórii sa venovalo minimum priestoru. Mňa zaujímala práve tá staršia Bratislava.
Zoznámil som sa s pánom Janotom, ktorý počas normalizácie uverejňoval krátke fejtóny o histórii Bratislavy a postupne sme mu vydali jedenásť kníh.
Asi najväčší úspech edície Bratislava-Pressburg mali knihy Jula Satinského Polstoročie s Bratislavou a Chlapci z Dunajskej ulice.
Neskôr som sa stretol s Jurajom Šebom, rockerom a postavičkou bratislavského korza zo 60. rokov. Pre svojich spolužiakov napísal text o 60. rokoch a ponúkol mi to. Presvedčil som ho, aby to spracoval systematickejšie. Postupne sme tak vydali aj ďalšie dekády dvadsiateho storočia.
Veľký ohlas vyvolali aj knihy o vilách nad Bratislavou.
