Predrevolučná architektúra z rokov 1958 – 1989 sa nemusí dočkať náležitej pamiatkovej ochrany ani v Česku, ani na Slovensku skôr, než sa jej podarí úplne zbaviť stigmy ideológie, s ktorou je spájaná. Niektoré ikonické budovy z tohto obdobia už boli zbúrané, napríklad hotel Praha v Prahe či Istropolis v Bratislave.
“Ak sa nám ako spoločnosti nepodarí zachovať aspoň to, čo zostalo z kvalitných stavieb zo začiatku druhej polovice 20. storočia, časť našej histórie a kultúrnej pamäte bude raz a navždy vymazaná,” hovorí Vladimír Brož (Vladimir 518).
Autorskú audiovizuálnu inštaláciu Architektúra 58 - 89, Dramatický príbeh českého povojnového staviteľstva, Vladimíra 518, Ondřeja Anděru a Davida Vrbíka možno po uvedení v Prahe a New Yorku vidieť v Slovenskej národnej galérii do 29. októbra.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo bolo na socialistickom realizme zlé
- Ktoré ikonické budovy predrevolučného obdobia boli zbúrané v Čechách
- Ako by mala vyzerať budúcnosť ikonických budov predrevolučného obdobia
Prečo by mala byť predrevolučná architektúra z rokov 1958 – 1989 zachovaná?
Architektúra každého obdobia si zaslúži byť zachovaná. Dokonca aj socialistický realizmus, ku ktorému môžeme byť veľmi kritickí. Je to jednoducho odtlačok doby. Zároveň, tá ideológia sa z neho postupne vymýva a ostávajú len budovy.
Ale my hovoríme o období, ktoré prišlo po socialistickom realizme a tam už nie sú žiadne pochybnosti o potrebe jej zachovania. To je príbeh boja o medzinárodný kontext, slobodu, budúcnosť.
Architektúra toho obdobia je veľmi futuristická, odvážna, experimentálna. Jej kvality spočívajú práve v tej odvahe a novátorstve. Všimnite si, že dnešná architektúra je omnoho viac zviazaná.
Pre obdobie medzi rokmi 1958 a 1989 je typické okrem iného to, že formálne neboli žiadne limity. Dôvodom bolo, že zadávateľom bol štát. A áno, boli tam obrovské limity ohľadom rozpočtu či dodávateľov technológií, ale formálne bolo možné experimentovať. V tom momente, keď sa niekto rozhodol, že sa pokúsi postaviť pyramídu na špičku, tak ako v prípade Slovenského rozhlasu, tak sa to jednoducho podarilo. Bolo by škoda o tieto budovy prísť.
Čo je na socialistickom realizme (Sorele) vlastne zlé?
