Figuríny, z ktorých sa dvíha žalúdok

"Páčila sa nám predstava, že by niekde bolo múzeum, v ktorom by boli vystavení ľudia odliati z vosku. Od toho sme sa odrazili a vytvorili úplne nový príbeh, ktorý posúva daný koncept na novú rovinu," hovorí k filmu Múzeum voskových figurín Joel Silver, jeden z najúspešnejších producentov filmového priemyslu. V námete sa snímka odpichla od hororovej klasiky z roku 1953 - Vincent Price je talentovaný sochár, ktorý otvorí múzeum s exponátmi, čo vyzerajú takmer ako živé. Novodobý remake sa do našich kín dostal uplynulý štvrtok a odvtedy dvíha divákom žalúdok. Prečo?

"Myslím si, že sme prekonali všetky doterajšie pokusy práce s voskom," hovorí režisér Jaume Collet-Serra, ktorého výrokov sú internetové stránky k filmu tiež plné. "Krv a vosk je úžasná kombinácia a vyzerá to zároveň sexy a hrôzostrašne. S voskom sa nám podarilo urobiť veci, aké ešte nikto nikdy vo filme nepredviedol. Podarilo sa nám postaviť mesto plné voskových figurín a v spektakulárnom finále zase zmizne aj s múzeom voskových figurín z mapy. Po tomto filme už pre vás vosk nebude nikdy to čo predtým."

To určite. Pitoreskné mestečko Ambrose je plné figurín, zhotovených pod dohľadom Jasona Bairda. Viedol tím 35 výtvarníkov, ktorí sedem mesiacov dvanásť hodín denne vyrábali do detailu vypracované postavy - podľa skutočných ľudí! Zrejme práve v tom, okrem použitia obvyklých filmových postupov, tkvie "tajomstvo hnusnosti" stovky voskových obetí Vincenta. S každou sa výtvarníci pohrávali tri až štyri týždne, sú zároveň fascinujúce i strašidelné. Najmä od okamihu, keď divák spolu s partiou šiestich priateľov pochopí, že krásni zombíci sú skutoční ľudia pod vrstvou vosku a že aj oni sa majú stať ďalšími exponátmi zbierky.

Samotné mestečko, vytvorené v štúdiách Warner Roadshow Studios v austrálskom Queenslande, vníma Silver ako najväčšie ľudské obydlie, na ktoré kedy dal peniaze. "Prostredníctvom Ambrosa sme zase posunuli latku o trochu vyššie," tvrdí a má na mysli to, že vytvorili veľmi špecifické miesto, ktorého inšpiráciou bolo juhoafrické mestečko Asmara. Asmara totiž vznikla v tridsiatych rokoch 20. storočia ako "študijný materiál" talianskych modernistických architektov.

Scenár k filmu napísali dvojičky Chad a Carey Hayesovci. Predtým písali hlavne sci-fi, teraz sa do jednoduchého hororového príbehu snažili dostať napätie aj prostredníctvom konfliktov medzi postavami. A možno si diváci všimnú , že boj o prežitie skupiny mladých ľudí tentoraz nedrží v rukách silný jednotlivec, ale - zo zrejmých dôvodov - súrodenecká dvojica, brat a sestra. Práve toto vraj bolo dôležitým momentom v očiach režiséra Jaume Collet-Serru, podľa ktorého medzi súrodencami nie je hlavný problém prežitie, ale ich vzájomný vzťah "dobrej" Carly a "zlého" Nicka.

A čo bude problémom prežitia tohto filmu? Pravdepodobne to, že aj fanúšikovia hororu už môžu mať dosť klišé daného žánru, napríklad ošúchaného vyvražďovania tínedžerov. Aj slabšej atmosféry a ešte slabších dialógov a hereckých výkonov, vďaka ktorým sa snímka až takmer do záverečných scén ledva vlečie.

Hádam fanúšikov poteší aspoň smrť "ozdoby na umretie", milionárskej krásavice Paris Hilton. Alebo môžu rátať logické kiksy filmu: v jednom strihu sa cigareta zapaľuje a o päť sekúnd v druhom je už dofajčená, tečúci vosk nepáli a rana po odseknutom prste vlastne ani nebolí.

Joel Silver má za sebou produkovanie viac ako štyridsiatich filmov, ktoré mu zarobili okolo 5 miliárd dolárov, medzi nimi série Matrix, Smrtonosná zbraň, Smrtonosná pasca alebo Predátor. Po tomto výpočte by sa hororový žáner mohol v jeho produkcii javiť ako prekvapivý, ale Silver spolu s Robertom Zemerckisom pred siedmimi rokmi založili aj spoločnosť Dark Castle Entertainment, ktorá produkuje len hororové filmy ako Strašidelný dom, 13 duchov, Loď duchov, Gotika.