Keď sa večerné stretnutie s kamarátmi chýli ku koncu, viacero žien pociťuje stres pri pomyslení na cestu domov. Odprevádzajú sa, čakajú spolu na zastávkach alebo na taxík a delia sa o svoju polohu na mobile s kamarátmi. Doma si následne cez telefón potvrdia, že dorazili v bezpečí.
Študentka VŠMU Michaela prestala po vražde na Zámockej chodiť po zotmení do mesta. „Ovplyvnila to už streľba na Zámockej. Ale odteraz ma už nič nepresvedčí niekam ísť po zotmení a dokonca začínam mať strach už aj z dennej Bratislavy, čo je možno pre niekoho iracionálne, ale momentálne to nedokážem ovládať,“ reaguje na nedávny prípad svojej konškoláčky.
Nespoliehajú sa ani na to, že by potenciálnych útočníkov odradilo verejné osvetlenie či kamery. Polina Drachenina so sebou nosí slzný sprej a ak si ho zabudne, zviera v ruke aspoň kľúče. „Viem, že ak by som niekoho udrela, pravdepodobne mi to zlomí kosti, ale vždy lepšia zlomená kosť než bezmocnosť.“
Mala pri sebe mobil a polohu zdieľala s kamarátkou. Prečo študentku policajti napriek tomu nenašli? Čítajte Ľuba po meste chodí sama len zriedka, väčšinou má po boku priateľa. Keď si však čítala o prípade študentky VŠMU, zasiahlo ju to.
„Vyvolalo to vo mne pocit, že som príliš sebavedomá. Človeku sa dlho nič nestane a potom ľahšie podcení riziko. Hlbokú ranu vo mne zanechali už príbehy queerfóbnych útokov, najmä ten v Teplárni – pred pár rokmi som tam pracovala ako čašníčka. Je ťažké vybalancovať vnímanie rizika a zároveň sa z toho ,nezblázniť‘,“ hovorí právnička. Svoje plné meno si zverejniť neželá.
V článku sa dočítate aj:
- kde v Bratislave sa ženy necítia v bezpečí ,
- ako funguje mestská služba Nočnej pomoci,
- čo odporúča inštruktorka sebaobrany.
Ohrozené lokality v meste
„Bezpečnostná situácia v Bratislave sa za posledné roky výrazne zlepšila. Záleží nám na tom, aby boli obyvateľky a obyvatelia hlavného mesta v bezpečí a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme podobným prípadom – ako sa stal v nedeľu – predchádzali,“ vyjadril sa hovorca mesta Peter Bubla.
