Text bol doplnený o reakciu JTRE, developera Nové Lido.
„Keď som sa presťahovala do Bratislavy, chodila som sem veľmi rada. Iba prejdeš cez most a zrazu je to tu oveľa uvoľnenejšie. Si mimo centra, kde je každý štvorcový centimeter kapitalizovaný a vyťažovaný a musíš buď niečo konzumovať, alebo byť v pohybe,“ vraví kultúrna antropologička Ivana Rumanová.
Oblasť Lido na petržalskom brehu Dunaja je pre ňu miestom nekomerčných voľnočasových aktivít a nízkoprahovej rekreácie.
Pre iných je táto zmes brownfieldov, športovísk, záhradných chatiek a prírody ponechanej bez údržby skôr prázdnym a zanedbaným územím, ktoré už desiatky rokov čaká na rozvoj.
Ten sa o krok priblížil aj vďaka pripravovaným zmenám a doplnkom územného plánu. Aktivisti však upozorňujú na to, že projekt developera bol prijatý bez širokej celospoločenskej diskusie. „Spôsob, akým to celé prebieha, je v tomto meste štandardom,“ vraví historik architektúry Peter Szalay, „ale nemalo by to tak byť.“

„To, ako sa pristupuje k vývoju tohto územia a k celému plánovaniu mesta, je ešte stále hlboko zakorenené v modernistickej predstave o meste ako umelom výtvore,“ vysvetľuje Szalay. Svojimi aktivitami spolu s Ivanou Rumanovou a kurátorkou Eliškou Mazalanovou chcú scitlivovať vnímavosť ľudí a zamyslieť sa nad tým, či dokážu o meste rozmýšľať aj inak.
Spoločnosť JTRE, ktorá plánuje v lokalite projekt Nové Lido, kritiku a slová o netransparentnosti odmieta.
Divočina v meste
„Tento priestor je zaujímavý aj v kontexte toho, že na Lide sa v podstate v centrálnej zóne mesta podarilo zachovať veľmi pestré biotopy,“ vysvetľuje Peter Szalay, keď sa rozprávame o súčasnom Lide, ktoré spolu s Rumanovou, Mazalanovou a odborníkmi z rôznych oblastí skúmajú v rámci Seminára urbánnej imaginácie.
Cieľom projektu je spájať profesionálov a študentov z oblasti umenia, architektúry a ďalších odborov či spoločenských aktivistov, a zamýšľať sa nad tým, čo vlastne tvorí mesto. V rámci projektu vytvorili prípadovú štúdiu: Lido ako vágny a vzácny terén.