Betónovým kanálom pri obci Dobrohošť sa valí dunajská voda. Hučí, víri sa a pení, ako naráža na betónové schody, ktoré tu boli vybudované na to, aby ju, už okysličenú, nasmerovali do vzácnych zvyškov vnútrozemskej delty Dunaja.
Jej prietok je štvornásobný oproti objemu, ktorý tade bežné preteká, až 120 kubíkov za sekundu. Cieľom je simulovať pôvodný vodný režim so záplavami.
Táto voda je pre miestny ekosystém doslova životodarná. Po vybudovaní vodného diela Gabčíkovo okolité ramená Dunaja ostali odrezané od vody a takzvaný odberný objekt Dobrohošť je jediným zdrojom, ktorý privádza vodu do ramennej sústavy. Vodu privádza z umelého kanála, cez ktorý prúdi väčšina dunajskej vody na gabčíkovské turbíny.
Zainteresovaným organizáciám sa roky nedarilo nájsť spoločnú reč ohľadom prietokov vody. Ochranári požadovali výrazne vyššie prietoky, s čím Vodohospodárska výstavba, ktorá vodné dielo a súvisiace objekty prevádzkuje, nesúhlasila.
K dohode medzi štátnymi ochranármi, vodohospodármi a environmentálnymi aktivistami došlo len nedávno a tak počas pravidelných simulovaných letných záplav pustili cez Dobrohošť historických 120 kubických metrov za sekundu.
„Verím, že sa v takomto objeme dostane do manipulačného poriadku a bude prebiehať aj v budúcnosti, pretože lužný les to potrebuje,“ povedal Dušan Karaska, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody, 20. júla počas tlačovej konferencie.
Valiaca sa voda z takzvaného odberného objektu Dobrohošť do ramennej sústavy. (zdroj: Andrej Somora)Zvyšok vnútrozemskej delty
Ramenná sústava, ktorá je na Slovensku ohraničená starým korytom Dunaja a umelým prívodným kanálom do vodného diela Gabčíkovo, je pozostatkom vnútrozemskej delty Dunaja.
CHKO Dunajské luhy
Chránená krajinná oblasť (CHKO) Dunajské luhy je najmladšia zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku.
Oblasť pozostáva z piatich samostatných častí Podunajskej nížiny, ktoré sa tiahnu od Bratislavy juhovýchodne v smere toku rieky Dunaj k hraniciam s Maďarskom k Veľkolélskemu ostrovu v okrese Komárno. Prvé dve časti ležia takmer oproti sebe, na oboch brehoch Dunaja, na južnom okraji Bratislavy a zahŕňajú aj časť vodnej plochy Hrušovskej zdrže. Tretia časť je najrozsiahlejšia, leží medzi obcami Dobrohošť a Sap a ohraničuje ju staré koryto Dunaja a prívodného kanála. Štvrtá časť leží medzi obcami Sap a Číčov. Piatou časťou je samotný Veľkolélsky ostrov.
Takmer celé územie Dunajských luhov bolo zaradené do európskej siete chránených území NATURA 2000. CHKO Dunajské luhy je súčasťou rovnomenného chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy. Takisto patrí medzi územia európskeho významu a je zapísané do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (Ramsarská konvencia).
„Dunaj má okrem prímorskej delty, ktorá leží na rumunsko-ukrajinskom pohraničí, aj vnútrozemskú deltu,“ vysvetľuje Andrej Somora zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Dunaj, ako priteká z Rakúska, najprv preteká cez Devínsku bránu. To je začiatok Karpát. Pod Bratislavou sa nachádza takzvaný žulový prah. Tu sa zmierňuje sklon koryta, čím sa spomaľuje prúdenie v rieke.
Dunaj tu usadzoval materiál, ktorý na zvyšku toku bral, a tým vznikla vnútrozemská delta vrátane Žitného ostrova, z jednej strany je ohraničená Malým Dunajom a z druhej strany Mošonským Dunajom. Je to najväčšia ramenná sústava nielen na Slovensku, ale aj v strednej a východnej Európe, vysvetľuje Somora.
„Táto delta v podstate padla za obeť civilizačnému rozmachu, už za čias Rakúsko-Uhorska, ale aj počas budovania vodného diela Gabčíkovo. Posledná časť, ktorá sa do dnešných dní zachovala, je práve táto ramenná sústava,“ hovorí Somora. Jej druhá časť, na opačnom brehu starého koryta Dunaja, leží na maďarskom území.
Slovenská časť zvyšku vnútrozemskej delty je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy vyhlásenej v roku 1998. Možno tu nájsť významné vŕbovo-topoľové lužné lesy, dubovo-brestovo-jaseňové lesy i prirodzené stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a ponorených cievnatých rastlín.
Bohatá je aj fauna, a to od rôznych druhov rýb ako hlaváč bieloplutvý, boleň dravý, hrebenačka vysoká, hlavátka podunajská, plotica lesklá, cez európsky významného obojživelníka - mloka dunajského a ďalších, hraboša severského panónskeho, vydru riečnu až po volavku striebristú, bociana čierneho a rybárika riečneho, uvádza ministerstvo životného prostredia.
Ďalej sa v článku dočítate
- Prečo sa nevedeli zainteresované strany dohodnúť na prietoku vody,
- ako prebiehala simulovaná záplava;
- aké riešenie by uspokojilo ekonomické aj ochranárske záujmy.
Záplavy, ktoré neberú, ale prinášajú život
Vybudovanie vodného diela Gabčíkovo pre ramennú sústavu znamenalo, že ostala bez jediného zdroja vody.
Po vybudovaní prívodového kanála do Gabčíkova prietok vody v starom koryte Dunaja klesol na 400 až 600 kubických metrov za sekundu. V Bratislave prietok Dunaja priemerne presahuje 2000 kubických metrov za sekundu.
Následne sa hladina vody v starom koryte Dunaja znížila o niekoľko metrov a prítoky vody do ramennej sústavy ostali nad ňou. Ramenná sústava tak ostala bez pravidelného zdroja vody a životodarných záplav.
Jedným z kompenzačných opatrení, aby ramenná sústava celkom nevyschla, je práve odberný objekt Dobrohošť, kanál, ktorý privádza vodu z prívodného kanála do ramennej sústavy. Bol projektovaný na kapacitu vody 234 kubických metrov za sekundu, bežne ním priteká 30 kubických metrov vody za sekundu.
Ďalším kompenzačným opatrením sú kontrolované záplavy, ktoré dvakrát ročne - na jar a v lete - simulujú pôvodné záplavy nevyhnutné pre udržanie pôvodného biotopu.
