Bratislava má podľa aktualizovanej urbanistickej štúdie brownfieldov na svojom území 580 hektárov nevyužívaných a opustených priestorov, približne polovica z nich sa nachádza vo vnútornom meste.
Brownfieldy podľa Metropolitného inštitútu Bratislavy predstavujú dôležité územie pre možný rozvoj metropoly ako kompaktného mesta. Ich znovuvyužitie však so sebou prináša viaceré komplikácie.
O zveľaďovaní nevyužitých území sa hovorilo v rámci série diskusií o rozvoji mesta.
Potenciálne rozvojové územie
„Brownfield je opustené nevyužívané územie, ktoré aspoň dva roky stratilo svoju funkciu,“ vysvetľuje Magda Ďurdíková zo sekcie územného plánovania MIB. Do štúdie zaradili aj lokality, kde do 30 percent objektov ešte zastáva svoju funkciu.
Nie sú to len priemyselné areály a objekty, ale aj objekty po bývaní, doprave či inštitucionálne objekty.
V Bratislave sa brownfieldy skúmajú od roku 2015. V prvej štúdii analyzovali 630 hektárov a 130 území. V aktualizácii z roku 2022 analyzovali 113 území na 580 hektároch. „Je ich stále veľmi veľa,“ hodnotí pokles Ďurdíková.
Niektoré z bývalých brownfieldov sa opäť využívajú s pôvodnou priemyselnou funkciou, iné získali nové využitie ako administratíva či bývanie. Do zoznamu pribudli aj nové opustené objekty, napríklad bývalé škôlky, administratívne budovy.
Najviac nevyužívaných území sa nachádza v mestskej časti Nové Mesto, kde nájdeme Istrochem, Filiálku či štadión Mierová kolónia. Sú to často bývalé priemyselné areály, ich limitom býva environmentálna záťaž.
Napriek tomu sú však vzácnym územím, ktoré sa dá znovu využiť.
V článku sa dočítate:
- prečo je potrebné revitalizovať brownfieldy,
- aké štvrte by mali vyrastať na bývalých industriálnych územiach,
- čo spomaľuje revitalizáciu takýchto území,
- ako developeri recyklujú konkrétne objekty.
