Na okraji Pezinka stojí mlyn postavený na Cajlanskom potoku ešte za Pálfiovcov. Za jednoduchou bránou malý dvor, mlyn je naľavo, na bielej fasáde malý nápis Galéria.
Dookola dvora stoja ďalšie jednoposchodové budovy. Je horúce leto, tráva na dvore je vyprahnutá a staré stromy vrhajú vzácny tieň na drevený stôl a lavice vedľa nápisu Kaviareň.
Schaubmarov mlyn patrí k tým menej známym miestam, ktoré spravuje Slovenská národná galéria. V budove technickej pamiatky a najväčšieho potočného mlynu v Európe zriadili výstavné priestory, areál slúži aj na umelecké rezidencie a podujatia pre verejnosť.
Minulosť a súčasnosť
Galérie sú pokojné miesta, vravím si pri príchode, táto je však najpokojnejšia, akú som kedy zažila. Rodina posledného mlynára Schaubmara sa odtiaľto už dávno odsťahovala po tom, ako mlyn v roku 1951 definitívne prestal mlieť, keď komunisti zakázali súkromné podnikanie.
