Bratislava je pre urbanistov laboratórium, je tu obrovské pole príležitostí

Architekt a urbanista ROMAN ŽITŇANSKÝ vedie Sekciu verejných priestorov v Metropolitnom inštitúte Bratislavy. Jeho tím pripravuje Manuál verejného priestoru, ktorý formuluje princípy tvorby a obnovy verejných priestorov.

Rozprávali sme sa o tom, kto je zodpovedný za to, ako u nás verejný priestor vyzerá, ako mestu pomáhajú detailné manuály a prečo vníma mesto ako laboratórium.

Kto vlastne tvorí verejný priestor a ako?

Je to veľmi komplexná otázka. Ten proces môže byť veľmi jednoduchý, investor vypracuje zadanie a dá ho konkrétnemu projektantovi. Ten projekt rozkreslí a potom ho firma realizuje. Alebo ten proces môže byť komplexnejší, ak ide cez architektonickú alebo urbanistickú súťaž.

Na tvorbe verejného priestoru sa môže spolupodieľať aj verejnosť prostredníctvom participačných procesov. Možností je veľa, od jednoduchých dotazníkov až po workshopy, kde sa obyvatelia priamo spolupodieľajú na tvorbe. Výsledky potom dostane projektant, architekt, krajinný architekt alebo dopravný inžinier, ktorý to rozkreslí do projektu na realizáciu.

V úvode k manuálom píšete, že verejný priestor v Bratislave bol dlhodobo zanedbávaný. Čím to bolo?

To keby som vedel. (Smiech.) Buď to bolo jednoducho nezáujmom samosprávy, ktorá uprednostňovala iné veci, opravovala komunikácie, sanovala rozbité veci. Peniaze investovali inde a verejný priestor ako taký opomínali. Pre mňa je dôležité, že sa to mení. Pre nás to vytvorilo jednoduchú situáciu v tom, že do čohokoľvek sa pustíme, hoci je to len drobný zásah, vždy je to kvalitatívny posun k lepšiemu.

Bratislava sa dlhodobo rozvíjala veľmi nekoncepčne. Vzniká už nejaký koncept mesta?

Každé mesto či obec musí mať územný plán, takže koncepcia tu bola vždy. Druhá vec je, či tá koncepcia reflektovala možnosti mesta. Niektoré veci v tých koncepciách chýbajú a to sa priebežne v územnom pláne mení a dopĺňa. Takto bola napríklad vytvorená výšková regulácia mesta, aby sa mesto živelne nerozrastalo do rôznych výšok. To sú koncepcie, ktoré vychádzajú zo zákona. Potom sú pomocné koncepcie, napríklad v podobe manuálu verejných priestorov.

Manuál verejných priestorov má len odporúčací charakter. Aké sú reakcie tretích strán?

Ohlas je dobrý. Prijali ich niektorí developeri aj odborná verejnosť. Spätnú väzbu máme aj od rôznych občianskych združení a neziskoviek, ako napríklad Cyklokoalícia, a od verejnosti. Dávajú nám podnety a keď s niečím nie sú spokojní, vyjadria to. My to reflektujeme, vyhodnocujeme a ak sa ukáže, že niečo nefunguje, tak to zmeníme. Výhoda manuálu je, že je flexibilný. V reálnom čase vieme vyhodnocovať, či pravidlá, ktoré sa snažíme nastaviť, fungujú.

Ako to vyzerá v praxi?

Momentálne okrem iného pripravujeme projektovú dokumentáciu na výmenu povrchov a revitalizáciu chodníkov. To nám umožňuje overovať manuály v praxi a ľudia vidia, ako sa to dá spraviť. Už sa nám dokonca ozývajú samotní prevádzkari, či by mohli mať pred svojou prevádzkou takýto priestor, alebo sa nás developeri pýtajú, či by sme im vedeli dodať našu dlažbu. To je asi najefektívnejší spôsob, ako šíriť naše manuály, inšpirovať dobrými príkladmi.

Manuály sú záväzné len pre mesto, nie pre mestské časti. Spolupracujú s vami mestské časti?

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že vzájomne spolupracujeme. Niekedy nás oslovujú samotné mestské časti, spolupracujeme napríklad s Ružinovom na príprave súťaže na trhovisko Miletičova. Mestským častiam vieme ponúknuť naše know-how, do svojich projektov môžu implementovať naše princípy.

Ako manuál vznikal a kam smeruje?

Mali sme kopec príkladov zo zahraničia. Institut plánování a rozvoje hlavního města Prahy je naša „sesterská organizácia”, od ktorej sa inšpirujeme. Ich manuál si pamätám ešte z čias, keď som projektoval ako architekt. Pri súťažiach do Prahy sme ho používali a zdal sa nám málo detailný. Tak sme si povedali, že skúsime ísť viac do hĺbky. Povedali sme si, že vytvoríme jeden všeobecný hodnotový dokument, ktorý pomenuje problémy vo verejnom priestore, teda Manifest verejných priestorov. A z toho potom vyplynú témy, ktoré budeme riešiť detailne. Je to nekonečný proces, témy stále pribúdajú, lebo mestá sa vyvíjajú, musíme reagovať na trendy, dáta a fakty. Dokumenty stále aktualizujeme, dopĺňame a opravujeme.

Aký je ideálny verejný priestor?

Ideálny verejný priestor by mal spĺňať okrem iného päť veľkých okruhov. Má tam byť zabezpečená udržateľná mobilita, je dôležité, aby tam boli prvky zelenej a modrej infraštruktúry, teda zeleň a vodné prvky. Priestor musí byť aj atraktívny a mať svoju identitu. Musí byť bezpečný a inkluzívny, to znamená byť pre všetkých. Zároveň musí byť efektívny na údržbu. Samozrejme, sú tam nuansy v tom, ako to docieliť. Tu do toho vstupuje architekt, ktorý navrhuje konkrétne riešenia.

Ako sa dá vytvoriť dobrý verejný priestor, ktorý by slúžil všetkým aj pri developerských projektoch?

Viacerí developeri už pochopili, že verejný priestor im zhodnocuje ich nehnuteľnosť. Niektorým však stále ide najmä o zisk a snažia sa tlačiť investície do verejného priestoru na minimum a dochádza k tomu, že tie priestory sú absolútne nehodnotné, uzatvárajú sa a nestávajú sa verejnými, ale súkromnými. V poslednom čase však pri veľkých realizáciách vidíme, že aj do verejného priestoru sa investujú nemalé prostriedky a že sa stal pevnou súčasťou projektu.