Na Heydukovej ulici v Bratislave stojí hranatá budova s oknami s ornamentálnymi mrežami skrývajúca sa za kolonádou zo siedmich mohutných pilierov. Je to synagóga ortodoxnej židovskej obce. Jediná, ktorá sa v hlavnom meste zachovala a ktorá je do dnešných dní funkčná.
Postavili ju podľa víťazného návrhu architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Pri príležitosti storočnice synagógy Židovské komunitné múzeum venovalo svoju aktuálnu výstavu práve tomuto architektovi.
„Artur Szalatnai-Slatinský navrhol mnohé významné budovy v Bratislave a na Slovensku. Bratislavská synagóga je jednou z jeho významných stavieb. Symbolicky, miesto konania výstavy venovanej architektovi Szalatnaiovi je v jeho stavbe, ktorá sa tak stáva hlavným výstavným exponátom,“ hovorí riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.
Synagóga je podľa Borského majstrovským dielom a patrí k architektovým najzachovanejším stavbám, keďže mnohé z nich boli zbúrané, prestavané alebo sú dnes v žalostnom stave.
Zo Slatiny do Bratislavy cez Budapešť
Artur Szalatnai-Slatinský (1891 – 1961) sa narodil v Hornej Slatine pri Bánovciach nad Bebravou ako Artur Schlesinger. Po prvý raz si meno zmenil na konci štúdií v Budapešti, podľa maďarského názvu rodnej obce. Po druhej svetovej vojne v roku 1945 si zmenil meno druhýkrát, na Slatinský.
„V Slatine boli jedinou židovskou rodinou, jeho otec tam bol správcom nejakého grófskeho majetku,“ spomína archeológ, múzejník a spolukurátor výstavy Štefan Holčík. Bol rodinným priateľom rodiny Szalatnaiovcov a práve on opatruje časť pozostalosti po architektovi.
Achritekt Artur Szalatnai-Slatinský a Bratislava
- Židovské komunitné múzeum na Heydukovej ulici v Bratislave je otvorené vždy v piatok a v nedeľu od 10.00 do 16.00 hod. od 30. júna do 6. októbra 2023 (okrem dní 15. 9., 17. 9., 24. 9. a 1. 10. 2023).
- Základné vstupné je šesť eur a zľavnené vstupné je štyri eurá.
Holčíkovi rodičia bývali na Laurinskej ulici nad bytom architekta a jeho manželky Heleny. Medzi rodinami Holčíkovcov a bezdetných Szalatnaiovcov vzniklo silné puto. Keď architekt oslepol, Štefan Holčík mu chodil čítať.
„Bohužiaľ, chodil som mu čítať vždy len cez prázdniny, lebo som chodil do školy v Prahe,“ spomína Holčík.
Architekt zomrel v roku 1961, trištvrte roka pred jeho maturitou. Pred smrťou mu architekt niektoré veci podaroval a ďalšie mu odkázala neskôr jeho manželka.
Szalatnai-Slatinský navrhol množstvo verejných budov, obytných domov, víl, obchodných priestorov, domov pre lekárov a sanatórií. Zaoberal sa záhradnou architektúrou, interiérovým dizajnom a reštaurovaním pamiatok, navrhoval pamätníky a náhrobky. Bol urbanistom a autorom dvoch monografií a početných článkov v architektonických časopisoch na Slovensku aj v zahraničí.
Výstava prezentuje unikátne dobové fotografie a originály z pozostalosti architekta a je prvou z troch plánovaných. Prvá časť sa venuje synagóge a druhá prezentuje ďalšie stavby architekta v Bratislave.
Synagóga na Heydukovej
Ortodoxná židovská obec plánovala postaviť filiálnu synagógu a oslovila piatich architektov. Do súťaže sa zapojili traja. Okrem Szalatnaia to bol Dezider Quastler a architekti Emil Brüll a Emanuel Lebovics. Szalatnaiov návrh, napriek mladému veku architekta, vyhral.
Na výstave je prezentovaný aj prvotný návrh fasády synagógy. Ten sa však nezrealizoval. Ako Holčík spomína, predsedníctvo náboženskej obce svoje zadanie opakovane menilo.
„On asi tri roky nič iné nerobil, len prepracovával projekt. S kolegom sme čítali zápisnice a v nich sú neuveriteľné veci. Pripomína mi to dnešné zastupiteľstvo,“ hovorí Holčík.
Finálna kapacita synagógy bola stanovená pre 350 mužských a 300 ženských miest. S výstavbou sa začalo v máji 1923 a už v septembri sa synagóga používala. Stavba bola kompletne dokončená v marci 1924.
Ornamentálne mreže na oknách ortodoxnej synagógy na Heydukovej ulici. (zdroj: Židovské komunitné múzeum)„Slávnostná inaugurácia sa uskutočnila 5. apríla 1924,“ hovorí Borský. Dátum, ako pripomenul, sa im podarilo upresniť vďaka výskumu, keďže doteraz sa uvádzalo trvanie výstavby synagógy od roku 1923 do 1926.
Centrálnou miestnosťou objektu je rozľahlá modlitebná sála, ktorá kombinuje modernú železobetónovú konštrukciu s historizujúcimi detailmi. Interiér synagógy a jej mobiliár architekt navrhol v duchu dobovej kubistickej architektúry typickej pre Bratislavu dvadsiatych rokov 20. storočia.
Na výstave je prezentovaná aj grafika, ktorá visela v Szalatnaiovej pracovni. Zobrazuje interiér modlitebne Moravskej cirkvi v holandskom Zeiste. Jej jednoduchý interiér mohol byť inšpiráciou pre výslednú podobu synagógy.
„Je to inšpirácia síce z kresťanského náboženského objektu, ale predsa veľmi použiteľná aj na synagógu,“ hovorí Holčík.
Kubizmom sa to začalo
Okolo roku 1922 sa v bratislavskej architektúre začal presadzovať rondokubizmus.
„Tento architektonický štýl môžeme chápať v jeho dobovom kontexte ako pokus o vytvorenie národného štýlu, ktorý mal vyjadrovať hodnoty mladej Československej republiky,“ hovorí Borský.
Tento štýl zaujal aj mladého Szalatnaia. Okrem synagógy v tomto štýle navrhol dnes už neexistujúce súkromné sanatórium Bernarda Schlesingera – Caritas, ako aj prestavbu obytného domu Jozefa Eichewalda na Puškinovej ulici.
Jeden z dvoch portrétov architekta Artura Szalatnaia-Slatinského od Ivana Sorsa prezentovaných na výstave. (zdroj: Židovské komunitné múzeum)Avšak najvýznamnejšou stavbou architektovho kubistického obdobia je dom lekárnika Karla Kempného na Radlinského ulici. V podbrání sa dodnes zachovala kubistická socha Alchymistu. Tú podľa návrhu architekta zrealizoval bratislavský sochár Alojz Rigele. Rigele taktiež realizoval kamenný svätostánok v synagóge na Heydukovej ulici.
„Je to jediná kubistická socha, ktorú Alojz Rigele vytvoril,“ hovorí Holčík s tým, že architekt navrhol aj dizajn interiéru lekárnikovho bytu spolu s unikátnym kubistickým nábytkom.
