Betónový múrik s vyčnievajúcim železom si na petržalskom sídlisko roky nikto nevšímal. Keď sa oň začal v roku 2013 zaujímať Petržalský okrášľovací spolok, vyšla na povrch časť vojnovej histórie Petržalky. A to doslova.
Spolok zariadil výkopové práce, ktoré odhalili aj zasypanú časť objektu a na Jantárovej ulici sa objavila stena protitankovej obrany. Neskôr ju zaradili medzi pamätihodnosti celomestského významu.
Približne meter široká a päť metrov dlhá protitanková stena sa nachádza hneď vedľa autobusovej zastávky Šintavská.
Vo vyhĺbenom žľabe teraz nie je veľmi výrazná a splýva s prostredím, od ulice je oddelená potrhanou sieťovinou upevnenou na kolíkoch, ktorá sa dá prekročiť. Za plotom vidno aj tabuľu s upozornením, aby ľudia na miesto nevstupovali.
Treba byť v tesnej blízkosti, aby sa dali vidieť detaily, cez ktoré stena rozpráva svoj príbeh. Nekvalitný betón, oceľové strieľne a šrapnel zapichnutý v murive. Práve ten je najhmatateľnejším prepojením s minulosťou, ktorú treba zachovať.
V článku sa dočítate:
- prečo sa na území Bratislavy nachádza nevybuchnutá munícia,
- čo všetko okrem nemeckej munície sa pri výkopových prácach môže ešte nájsť,
- ako môže pomôcť zachovanie vojnových pamiatok pri stavebných prácach a zaistení väčšej bezpečnosti,
- aké riziko hrozí pri kopaní v okolí protitankových stien a na ktorých miestach sa nachádzajú,
- aký osud čaká protitankovú stenu na Jantárovej ulici v Petržalke,
- aké tragické okolnosti sprevádzali nález munície v Čechách a ako na jej stabilitu vplýva čas.
Festung Pressburg
Píše sa rok 1944, Bratislava je okupovaná nacistickým Nemeckom. Na jeseň toho roku Adolf Hitler mesto vyhlasuje za Festung Pressburg, teda pevnosť, z ktorej sa neustupuje. Za žiadnych okolností.
Zdravotné stredisko v Petržalke bolo pár hodín evakuované, našli tam náboje do tanku Čítajte „Bratislava bola jednou z pevností v línii budovanej od hraníc Poľska až po Slovinsko. Mala slúžiť na to, aby sa sovietske vojská nedostali do Rakúska. Avšak Nemci túto líniu nedokázali obsadiť dostatočne početným vojskom,“ vysvetľuje člen Múzea petržalského opevnenia Libor Duchoslav.
Práve v tomto období sa budovali protitankové steny a kopali sa zákopy. Nemecku však dochádzali zásoby aj prostriedky. Preto je betón, z ktorého je postavená stena na Jantárovej ulici, nekvalitnejší a hrubozrnný, keďže mali málo cementu aj železa. Šetrilo sa všade a dokonca aj oceľové strieľne, ktoré sú v stene vstavané, musela Tretia ríša ukradnúť. Nemci ich ukoristili sovietom pri prepade tzv. Molotovovej línie.
Sovietske vojská napadli Petržalku, vtedy Engerau, večer 4. apríla 1945, keď sa už schyľovalo ku koncu vojny. Ich výpad smeroval z oblasti Draždiaku. Prvou bariérou v postupe bola protitanková stena.
Na nepriateľov, ktorí v nej striehli, udreli húfnicou ISU-122 a ľahšie obrneným vozidlom, po ktorom zostala jediná stopa – šrapnel zapichnutý do panciera strieľne zo zadnej strany. Vozidlo muselo ísť teda z opačnej strany ako húfnica.
Detail zásahu protitankovej steny. Šrapnel sa zakliesnil do pancieru. (zdroj: Petržalský okrášľovací spolok)Vážne pyrotechnické prekvapenie
Ďalších okolností tejto udalosti sa dotkli v máji tohto roka robotníci, ktorí na Jantárovej kopali bagrom, aby vytvorili priestor pre električkovú trať na Janíkov Dvor.
Narazili na protitankovú muníciu, ktorú pravdepodobne počas útoku na stenu zasypala zemina z výbuchov naokolo.
