Čo by sa stalo, ak by si náhle dali všetci sociálni pracovníci v meste na rok pauzu? Podľa Pavla Sabelu z občianskeho združenia Stopa, by ľudia bez domova zapĺňali ulice, zomierali by priamo na nich a mesto by zaplavovali sťažnosti.
Sociálni pracovníci sú takmer rovnako neviditeľnými ako klienti a klientky, o ktorých sa starajú. Ako hovoria, vo svojej práci sa stretávajú s neprikrášlenou realitou.
Na ulici môže skončiť každý. Viacerí sa o tom presvedčili na vlastnej koži už počas pandémie, keď okrem práce stratili aj svojich najbližších. Výpadok príjmu spustil domino, ktoré sa pre niektorých skončilo bezdomovectvom. Streetworkeri im pomáhajú v tom, aby s domovom neprichádzali aj o dôstojnosť.
Kľúčové je budovanie vzťahu a dôvery
Deň začínajú prípravou trasy, aby zbytočne nekrižovali celé mesto. Niektorí chodia za klientmi denne, iní párkrát za týždeň. Peši aj autom, do kopca aj do lesa a za každého počasia. Ľuďom prinášajú potravinovú pomoc, oblečenie aj základný zdravotnícky materiál. Ošetrujú však len drobné povrchové zranenia, inak sa ich snažia presvedčiť, aby s nimi išli k odborníkom.
V článku sa dočítate
- Ako môže už jedna otázka zachrániť človeku v kríze či bez domova život,
- ako fungujú streetworkeri v meste a ako si jednotlivé organizácie medzi sebou prerozdelili územie pôsobnosti,
- že "súdiť knihu podľa obalu" k ničomu nevedie, keďže viacerí ľudia bez domova chodia do práce a nevytŕčajú,
- prečo ľudia bez domova na ulici zostávajú na ulici aj napriek tomu, že im pomáhajú odborníci v teréne,
- prečo je Bratislava hlavným mestom bezdomovectva.
Práca streetworkera (v zahraničí sa používa termín "outreach service", pozn. red.) sa neobmedzuje na terén. "Pomáhame im vybavovať aj odkázanosť. Viacerí nemajú odpracovaný dostatočný počet rokov na to, aby si mohli z dôchodku dovoliť zariadenie sociálnej starostlivosti. Ak má však klient zdravotné problémy, podarí sa nám vybaviť odkázanosť, zvyšok sumy dopláca príslušná mestská časť. Na miesto sa však dlho čaká a poradovníky sú dlhé," vysvetľuje Kristína Nagyová, terénna sociálna pracovníčka z Depaul Slovensko.
Takéto zariadenia sú však niektorým proti srsti a vnímajú ich ako poslednú zastávku a klietku. Sú zvyknutí na slobodu a viac-menej aj na život bez pravidiel. Zariadeniam tohto typu sa potom ťažšie prispôsobujú.
