Sídlisko Petržalka sa začalo stavať pred 50. rokmi v roku 1973 a bolo príkladom modernistického rozdelenia mesta na funkčné zóny. O tom, ako sa na Slovensku menili predstavy o bývaní aj samotné sídliská, sme sa rozprávali s historikom architektúry PETROM SZALAYOM. Odborník na dejiny architektúry a mestského plánovania je autorom kníh Moderná Bratislava, Vojnová Bratislava a spoluautorom Atlasu sídlisk Bratislavy a publikácie Bratislava (ne)plánované mesto.
Paneláky a sídliská nie sú charakteristické len pre východnú Európu, sú aj vo Francúzsku či v Británii. Ako sa mení ich vnímanie u nás a v západnej Európe?
Po druhej svetovej vojne sa u nás začal budovať socialistický štát, na Západe vznikol koncept „welfare state“, sociálneho štátu. V 70. rokoch sa na Západe začala prehodnocovať myšlienka silného štátu a s tým súviselo ukončenie sociálnej výstavby a zároveň prichádzala aj kritika, ako by architektúra mala vyzerať.
V rozhovore sa dozviete:
- ako vznikali prvé sídliská v Bratislave,
- ako ovplyvnil socializmus modernistické ideály,
- ako sa vyvíjal koncept sídlisk v priebehu 20. storočia,
- čo ovplyvnilo výstavbu Petržalky,
- čo sa deje so sídliskami vo Francúzsku a v Anglicku,
- či zvládnu paneláky ďalšie dekády,
- akých premien sú panelové domy schopné,
- akú majú sídliská perspektívu do budúcnosti.
Kedy sa začalo kriticky hľadieť na sídliská u nás? A čo sa im vlastne vyčítalo?
Už za socializmu v 80. rokoch sa ozývala kritika monotónnosti. Modernizmus priniesol rozdelenie mesta na funkčné zóny, v jednej časti mesta sa pracovalo, inde sa spalo, inde bolo centrum obchodu.
To sa neskôr ukázalo ako nie úplne vhodný koncept. Začalo sa hovoriť o polyfunkčnosti, o tom, že by to malo byť premiešané. Sídliská boli príkladom funkčného rozdelenia na zóny.
Ako vyzeral tento modernistický ideál?
Urbanisti vychádzali z kritiky 19. storočia, keď divoko rástol priemysel, továrne vznikali v tesnej blízkosti miest a životné prostredie v mestách bolo kritické. Prevládla myšlienka vytvárať logicky rozdelené mestá.
Bývanie malo byť v ideálnom zelenom prostredí, ktoré nie je rušené centrom a nie je ani v blízkosti priemyslu. Sídliská sú prvkom takéhoto funkčného mesta.
Kde v Bratislave vidíme prvé známky tohto prístupu?
V medzivojnovom období sú to projekty od Friedricha Weinwurma – Unitas, Nová doba a ďalšie zo začiatku 30. rokov, keď sa v Československu začalo stavať sociálne bývanie. Ďalší príklad sú bytové domy na Miletičovej ulici od architekta Emila Beluša.
Čo sa zmenilo s príchodom socializmu?
Keďže zmizol „problém“ so súkromným vlastníctvom, architekti a urbanisti dostali k dispozícii veľké pozemky, na ktorých mohli stavať tak, ako si predstavovali, že je to správne. Nemuseli bojovať o parcely a hľadať konsenzus medzi jednotlivými vlastníkmi.
Odrazilo sa to aj na štýle?
Na začiatku 50. rokov sa prejavil ideologický a politický tlak – zo Sovietskeho zväzu. Moderný funkcionalistický štýl sa považoval za niečo kozmopolitné alebo imperialistické.
Socialistický realizmus bol návratom k tradicionalizmu a k ľudovosti, k sedlovým strechám a výzdobám. Architektom sa to však veľmi nepáčilo a keď Stalin zomrel, prešli späť k moderne a nadviazali na to, čo sa začalo v medzivojnovom období.
Kde v Bratislave to môžeme vidieť?
Najzaujímavejším príkladom tejto premeny je sídlisko Miletičova. V 50. rokoch sa začal projektovať obytný súbor v štýle socialistického realizmu, teda klasická bloková zástavba s výzdobami, so zvýraznenou vstupnou časťou. Zároveň sa tu prejavovali moderné predstavy – v rámci bloku boli umiestnené škôlky a občianska vybavenosť.
V druhej polovici 50. rokov k tejto tradičnej architektúre ten istý architekt navrhol štyri moderné vežové domy a kúpalisko Delfín, ktoré už ukazujú oslobodenie sa od výzdoby.
Pred 50 rokmi sa začala stavať Petržalka. Čím bol tento projekt výnimočný?
