Komunitnú záhradu možno založiť takmer kdekoľvek, medzi panelákmi, na školských dvoroch, pri ihriskách. V Bratislave sú ich desiatky, vznikajú na miestach, ktoré predtým zarastali trávou alebo boli využívané ako psie toalety.
Nie sú bublinami, do ktorých majú prístup len ľudia, čo majú kľúč od bránky. Vítaný je v nich každý, kto si chce oddýchnuť alebo sa spoznať so susedmi.
Ak by sme rátali len tie komunitné záhrady, ktoré sú označené na mapách Googlu, Bratislava by ich mala štrnásť, najviac v Petržalke, šesť, ostatné v Starom Meste, Ružinove či v Karlovej Vsi. V skutočnosti je ich omnoho viac. Mesto má v pláne vytvoriť aj mapu, kde by boli všetky zaevidované.
V záhrade na Dvoroch si vykopali aj vlastnú studňu na zavlažovanie. (zdroj: Komunitná záhrada Dvory)V článku sa dočítate
- Ako komunitné záhrady vplývajú na ľudí, ktorí ich tvoria a sú v ich okolí,
- ako a kde hľadať pozemok,
- na koho sa dá obrátiť a aké granty sa dajú využívať,
- prečo je dôležité založiť si občianske združenie,
- o ťažkostiach, ktorými si prešli niektoré komunitné záhrady,
- ako si vypestovať priateľské susedské vzťahy,
- prečo sú záhrady centrom udržateľného spôsobu života.
Najsladším plodom je komunita
Ľudia z mesta sa nemusia sťahovať na dedinu, aby sa mohli hrabať v zemi. „Nepotrebujem dom so záhradou. Toto je bezpečný priestor, kam môžeme s deťmi chodiť každý deň,“ hovorí Veronika Pizano z KZ Dvory pri strednej elektrotechnickej škole v Petržalke.
Pestuje sa pre radosť. Vstup nič nestojí a v areáli sa okrem boxov s rastlinami nenachádza nič, za čo by musel človek platiť. Záhrady sú v prvom rade neziskové a slúžia pre ľudí.
Ani nie sú také veľké, aby niekoho uživili. Radšej ako zemiaky v nich ľudia pestujú paradajky, bylinky a šaláty alebo jahody a maliny, ktoré majú úspech najmä u najmenších.
Záhradkári z bytoviek. Kde všade sú v Bratislave komunitné záhrady? Čítajte Do KZ Jasovská na konci Petržalky za Draždiakom chodia aj deti z blízkej družiny, ktoré záhony nadchli. „Ukázala som im kompostér a čo sa stane z kompostu, pohnojili sme spolu zem a aj si niečo zasadili. Popritom sme sa rozprávali o možnostiach, ako chrániť prírodu,“ opísala Mária Riganová z KZ Jasovská.
Vyvýšené záhony, búdy s náradím a kompostéry sú perfektnou prekážkovou dráhou na preteky a naháňačky. Deti tak našli okrem biobufetu aj priestor na hry. A dospelí tiež nezaostávajú.
„Poznám najmä ľudí z paneláku, v ktorom žijem, ale takto môžem spoznať aj ostatných. Milujem sídliská a práve záhrada napĺňa ich pôvodnú funkciu, keďže ľudia sa majú kde stretávať,“ zdôrazňuje Pizanová.
Mesto potrebuje záhradníkov
Ešte počas pandémie v apríli 2021 sa rozbehol mestský projekt Bratislavskí susedia, ktorý ľuďom umožňuje „adoptovať“ si nevyužívaný priestor a pretvoriť ho na komunitnú záhradu alebo predzáhradku. V prvom prípade si mesto za prenájom pýta len symbolické euro.
V prípade, že by sa o jeden pozemok uchádzalo viac projektov, mesto vyberá najlepšie vypracovaný. "Za rok 2023 máme zatiaľ jednu žiadosť na prenájom pozemku, na účely komunitnej záhrady, ktorá je v riešení," spresňuje hovorkyňa mesta Dagmar Schmucková.
Dostupné pozemky pre komunitné záhrady
Ružinov
- Haburská 27
- Haburská 11
- Tokajícka 6
- Štefunkova 5
- Azalková 1
Dúbravka
- Pri kríži 28
Karlova Ves
- Líščie údolie 99
- Matejkova 22
Petržalka
- Budatínska 41
- Budatínska 59
- Vyšehradská 23
Podunajské Biskupice
- Máchova 7
Vrakuňa
- Medzijarky
Kto chce vybudovať spoločnú záhradu inde než na pozemku z ponuky, bude musieť podstúpiť o niečo zložitejšiu byrokratickú cestu. Musí zistiť, komu pozemok patrí a čakať na posúdenie odborných oddelení mesta.
„Aj napriek tomu, že každý máme inú situáciu, čo sa týka pozemkov, treba spoznať správnych ľudí a inšpirovať sa záhradami, ktoré si už týmto procesom prešli. Netreba sa báť, projekt KZ Jasovská bol prvá vec, čo som kedy napísala a v pohode som to zvládla," povedala Mária Babálová z KZ Jasovská.
Pri vypracovaní svojho projektu sa riadili postupmi, ktoré sú zverejnené na webe Bratislavských susedov.
K dispozícii je aktuálne 13 pozemkov, patriacich mestu alebo mestskej časti, a to v Petržalke, Dúbravke, na Ostredkoch, Štrkovci, Riviére a vo Vrakuni. Najviac je ich v Ružinove a Petržalke a ich presná poloha je vyznačená na interaktívnej mape. Tento rok k nim pribudnú aj plochy, ktoré sa nachádzajú na dvoroch škôl.
Na webe Bratislavských susedov je aj detailný návod, ako si založiť komunitnú záhradu. "Je tam vzorová zmluva, dostupné pozemky, žiadosť o nájom pozemku aj ako sa zapojiť a zlepšiť svoje okolie," doplnila Schmucková.
Či už cez mesto, alebo na vlastnú päsť, oba prístupy vyžadujú založenie
