Petržalské terasy majú veľkorysú rozlohu, sú priestorom bez áut, kde by sa dal bezpečne tráviť voľný čas. Pôvodný urbanistický zámer, ktorý mal na najväčšom sídlisku vytvoriť živý priestor pre chodcov, sa však nikdy nenaplnil.
Vytvoriť na pozostatkoch tejto utópie živú komunitu sa niekoľko rokov pokúšali aktivisti aj umelci. Keď pred pár rokmi Petržalka zažila prílev galérií a kultúrnych inštitúcií, mohlo sa zdať, že sa z nej stane nové kultúrne centrum Bratislavy. Pokusy o oživenie sídliska však nepretrvali a z Petržalky odchádza aj posledná z nezávislých galérií, Photoport.
Petržalská renesancia
Terasa je po daždi zaliata vodou a cez vrstvy asfaltu sa prediera tráva. O betónové zábradlie sa radšej neopriete. Na vzdialenom konci terasy má rozložené stoličky smutná miestna krčma. Zlá konštrukcia spôsobila, že na spodnej časti za desiatky rokov pretekajúca voda vytvorila stalaktit.
V článku sa ďalej dočítate
- kto sa snaží oživiť petržalské terasy,
- ako v Petržalke vzniklo a zaniklo epicentrum nezávislej kultúry,
- či je ešte nádej, že sa umelci do Petržalky vrátia,
- ako sa občianske združenie snaží vytvoriť z terás živý priestor,
- ako dopadli pokusy vytvoriť komunitu susedov,
- aké problémy a právne absurdnosti bránia obnove terás,
- čo sa s terasami dá robiť.
Okolie peržalských terás nepatrí medzi lákavé lokality. Napriek tomu prázdne priestory v parteroch s vysokými stropmi a nízkym nájomným pred niekoľkými rokmi prilákali mnohých umelcov. V Petržalke sa takto zrazu objavilo viacero galerijných priestorov, začal tu pôsobiť Photoport, Hotdock - project space, Temporary Parapet a zvukové štúdio Lom.
Photoport sa na Rovniankovu presťahoval pred šiestimi rokmi. "Predtým sme mali priestor na Pražskej, tam nám zvýšili nájomné a už to bolo neúnosné, tak sme hľadali nejakú alternatívu. Chceli sme ísť bližšie k publiku a Petržalka ako najväčšie bratislavské sídlisko nám pripadala ako dobrá voľba," vysvetľuje galerista Filip Vančo.
Po presťahovaní narazili na predsudky časti návštevníkov: "V Starom Meste sme mali veľmi dobrú návštevnosť. Nie všetci diváci boli ochotní prísť do Petržalky." Opatrne reagovali aj niektorí obyvatelia. Niektoré podujatia, kde sa vernisáž presunula z galérie aj von na terasu a ľudia a performeri tak vychádzali aj von, prilákali aj 200 divákov. Samotní obyvatelia budovy, pod ktorou galéria sídli, však k umeniu pristupovali s rešpektom a podujatie radšej obchádzali.
Vernisáž Simony Gottierovej na terase pred Photoportom (zdroj: Photoport)"Keď sme sem prišli, tak tu nebolo nič, žiadna nezávislá galéria. Zrazu však v Petržalke boli tri - štyri výstavné priestory, tak nám napadlo, že spravíme galerijný víkend. To, čo Bratislava nikdy nemala, sa zrazu zrealizovalo v Petržalke," spomína Vančo.
Prvý ročník Petržalka Gallery Weekend bol veľmi úspešný, dalo sa predpokladať, že vznikne nová tradícia a z Petržalky sa stane nové centrum kultúry. Druhý ročník galerijného víkendu bol už pripravený, noviny k podujatiu vytlačené, ale nakoniec sa nekonal. Prišla druhá vlna covidu a zrušenie všetkých podujatí.
Postupný exodus
Priestory, ktoré galéria v Petržalke našla, sú pre výstavy ideálne - sú veľkorysé, svetlé a dokonca sa v nich okrem výstavných priestorov dá vytvoriť aj ateliér pre umelcov. Mestská časť im ako združeniu venujúcemu sa umeniu ponúkla výhodné podmienky nájmu. Podpísali zmluvu na päť rokov, predĺžili ju o ďalšie dva. Napriek tomu od budúceho mesiaca v Petržalke končia. Problémom sú vysoké ceny energií, obrovské priestory totiž nie sú zaizolované.
"Dostali sme nízku podporu z fondu na podporu umenia. Ak nechceme, aby pre nás robili umelci alebo kurátori zadarmo, tak nám to už nevychádza," hovorí Vančo. Sťahovať sa zatiaľ neplánujú, výstavný priestor už teda Photoport mať nebude, ale občianske združenie plánuje byť aktívne v iných projektoch.
