CowParade zo sociologickej perspektívy

Je výborné, že sa o projekte CowParade diskutuje. Už pred jeho uvedením sa dalo predpokladať, že sa netrafí do vkusu všetkých - pre niektorých to je gýč na úrovni záhradných trpaslíkov, pre niekoho kompilát, ktorý nespĺňa akademické umelecké kritériá, pre niekoho "kravina" nevhodná do veľaváženého hlavného mesta veľaváženej Slovenskej republiky.

Moja optika nie je umelecká a ani nechcem rýpať do remesla tým, ktorí majú patent na posúdenie, čo je a čo nie je umenie. Mne osobne sa tiež mnohé spracovania projektu "krava" nepáčia, najmä preto, že im chýba nápad, kreativita. Mnohé sú však výborné, vtipné, originálne.

Na celom projekte by som chcela vyzdvihnúť tri momenty. Prvok otvorenosti, otváranie sa svetu. CowParade sa realizovala už vo viacerých svetových metropolách a do mestského prostredia prináša otvorenejšiu a tvorivejšiu atmosféru. Aj naše mesto robí farebnejším, pútavejším, vnáša do ulíc veselosť a hravosť, v trochu hyperbolickom vyjadrení z neho zmýva provinčnosť.

Prvok recesie, ktorý slovenskej mentalite chýba ako soľ. Spomeňme si na súťaž, ktorú pred časom iniciovala EÚ o typických vlastnostiach Slovákov (a iných národov) - Slováci vôbec nezvládli zavtipkovať si na vlastný účet. Berú sa príšerne vážne. Projekt kravy recesiu priam ponúka.

Posledným, nie menej dôležitým prvkom je rozmer charity. S CowParade sme si mohli opäť položiť otázku, do akej miery sme pripravení podporiť umenie, kultúrnosť, ale v druhom kroku aj iné ciele - v prípade bratislavskej CowParade školu pre mentálne postihnuté deti v Trnave. Firmy dnes stavajú skôr na priame a krátkodobé aktivity, menej uvažujú nad tým, čo im prinesie silnú pozíciu na trhu v dlhodobom horizonte. V tomto smere prináša CowParade nové vzory podnikového darcovstva a môžeme ho vnímať aj ako jeden z tzv. "push faktorov", ktoré pomôžu, aby sa premena od raného kapitalizmu k moderne chápanej korporátnej filantropii udiala čo najrýchlejšie.

OĽGA GYÁRFÁŠOVÁ , sociologička