Fenomén odlevu obyvateľov z miest do dedín zasiahol takmer každé veľké mesto na Slovensku, najmä Bratislavu. MARTIN ŠVEDA z Prírodovedeckej fakulty UK a Geografického ústavu SAV hovorí o tom, ako sa za štvrť storočia rozrástlo okolie hlavného mesta, čo život v suburbiách prináša a ako na tento trend reaguje Bratislava.
Suburbanizácia prebieha na Slovensku už tri desaťročia, už pred pár rokmi ste o nej s Pavlom Šuškom napísali knihu a tejto téme sa venuje aj práve prebiehajúca výstava v Múzeu mesta Bratislavy Cesta (z) mesta. Prečo práve teraz?
Výstava reaguje na knižku alebo skôr o atlas, ktorý sme vydali s kolegami. Naša publikácia sa dostala k ľuďom okolo Múzea mesta Bratislavy a ponúkli nám urobiť výstavu, ktorá mapuje, aký je stav a čo sa udialo za posledných 25 rokov v zázemí Bratislavy. Výstava odráža nielen to, čo je v knihe, ale prináša aj nové dáta.
Pre niekoho môže byť suburbanizácia nový pojem. O čo vlastne ide?
Je to proces populačného ekonomického rastu zázemia mesta, pri ktorom mesto expanduje, rastie a pohlcuje svoje okolie. Postupne si ho podmieňuje. Samozrejme, ten proces je prirodzený. Deje sa všade vo svete, ale prináša aj isté nežiaduce dosahy. Je to naša povinnosť ako vedcov a výskumníkov upozorňovať na to, čo sa deje v spoločnosti, aké to má negatívne vplyvy a ako im predchádzať.
Bratislava narástla za posledné roky o stotisíc ľudí, je to presný údaj?
Máme oficiálne údaje z evidencie obyvateľstva. Tam to vychádza tak, že zázemie sa populačne zväčšilo asi o 90 000 obyvateľov. Samozrejme, nie každý človek býva tam, kde je registrovaný. Dá sa predpokladať, že tých ľudí bude ešte viac. Mnohí z tých, čo tu bývajú, nemajú prihlásený trvalý pobyt. Na druhej strane sú aj takí, ktorí môžu byť prihlásení v Bratislave a jej okolí, ale reálne bývajú napríklad v Rakúsku alebo v Maďarsku, prípadne dlhodobo žijú v zahraničí.
Je to veľa či málo?
