Namiesto parkovísk pomaľovaná ulica, zo štvorprúdovej cesty dvojprúdová s cyklotrasou. Takto vyzerajú niektoré zo zásahov bývalej komisárky pre dopravu mesta New York Janette Sadik-Khan, ktorými sa inšpiruje Matúš Vallo.
"Robiť viac a čo najrýchlešjie," znela záverečná rada, ktorú dala v diskusii Jeanette Sadik-Khan bratislavskému primátorovi. Autorka knihy Boj o ulicu na jeho pozvanie navštívila Bratislavu a prišla prednášať a diskutovať o živom meste do novootvorenej Slovenskej národnej galérie.
Newyorská komisárka pre dopravu sa stala vzorom Matúša Valla počas jeho pobytu na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Od začiatku svojho mandátu sa snaží aplikovať jej štýl rýchlych a nízkonákladových zásahov do verejného priestoru.
Janette Sadik-Khan viedla projekty týkajúce sa dopravy v meste New York od roku 2007 do roku 2013. Medzi tie najvýraznejšie patrí transformácia cestných pruhov na cyklotrasy a námestia, najmä v okolí Broadwaya a Times Square. Pre New York tiež vytvorila sedem nových autobusových liniek a špeciálne pruhy pre autobusy, čo výrazne zrýchlilo autobusovú dopravu.
V článku sa dočítate
- Aké kroky viedli k transformácii New Yorku,
- aké intervencie v doprave fungujú,
- aký majú efekt dočasné zásahy,
- čím sa inšpiruje Bratislava.
Niektoré projekty, ktoré sa primátor snaží aplikovať v Bratislave, už majú viditeľné výsledky, z Námestia SNP či z Krížnej ulice zmizli zaparkované autá a nahradil ich dočasný a neskôr aj trvalý mestský mobiliár. Ďalšie projekty pokračujú veľmi pomaly, pri vytváraní cyklotrás má mesto stále čo dobiehať.
Napriek tomu Sadik-Khan Bratislavu chváli: "Je skvelé, že Bratislava má víziu. Môžete sa pozrieť, kam sa mesto chce dostať do roku 2030. Mesto má naozaj vypracovaný plán, ako chce vyzerať o päť či desať rokov. Aby sa tam dostalo, musí konať najmä rýchlo a v čo najväčšej možnej miere," zdôraznila.
Najnebezpečnejšie miesto na svete
Na cestách ročne celosvetovo zahynie 1,35 milióna ľudí. To ich podľa Sadik-Khanovej robí tým najnebezpečnejším miestom na zemi.
Od polovice 20. storočia povojnový svet vo svojom rozmachu staval mestá predovšetkým pre autá, čo malo na život v niektorých mestách devastujúci vplyv. Zo živých ulíc zo začiatku minulého storočia zmizli ľudia, cesta sa stala domovom áut a chodec či cyklista je oproti nim v nerovnom postavení.
Sadik-Khan živé mesto predstavuje ako priestor, ktorý by mal byť oveľa rozmanitejší. Vo svojich projektoch pozmenila monotónne viacprúdové cesty tak, že zúžila šírku pruhov pre autá a niekedy aj ich počet a tým vytvorila priestor pre bezpečné cyklopruhy. Zúženie jazdného pruhu takisto núti vodičov jazdiť opatrnejšie a pomalšie, čo paradoxne tiež zvyšuje bezpečnosť.
Mesto Bratislava deklaruje, že bezpečnosť účastníkov dopravy, najmä chodcov a cyklistov, ktorí sú najzraniteľnejší, je jednou z jeho priorít. Konkrétnym krokom má byť dôslednejšia kontrola dodržiavania rýchlosti.
