Zuzana Kronerová získala za rolu matky cenu Dosky 97 za najlepší ženský herecký výkon a výročnú cenu Slovenského literárneho fondu za rok 1996. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Predstavenie Matka hrajú v starých priestoroch Astorky
Dnes o 19. hodine má v divadle Astorka Korzo ‘90 šesťdesiatu piatu reprízu hra Jana Antonína Pitínskeho Matka. Matka, ochrankyňa rodinného kozubu miluje svoju rodinu svojráznym spôsobom. Nedokáže prekonať, keď sa niekto začne vzpierať jej tyranskej láske. Vtedy zasiahne pevnou rukou a nedovolí ničiť rodinnú „tradíciu“.
Inscenáciu hrali na viacerých medzinárodných festivaloch, Zuzana Kronerová (rola matky) získala cenu Dosky 97 za najlepší ženský herecký výkon a výročnú cenu Slovenského literárneho fondu za rok 1996.
„Na Pitínskeho príbehu ma priťahoval jednoduchý, archetypálny moment ľudskej povahy. Ak sa snažíme robiť „dobro“ pre seba a pre ostatných, a tí ostatní to nepochopia podľa našich predstáv, nepodvolia sa nášmu „dobru“, zostávame zatrpknutí, urazení, márnomyseľní a nakoniec agresívni, hoci ide aj o našich pokrvných príbuzných… Hra je večná a obstojí aj bez politického kontextu,“ vyslovil svoj názor na hru režisér Juraj Nvota.
V hre sa okrem Zuzany Kronerovej predstaví Boris Farkaš (otec), Miroslav Noga (Anton), Ľudovít Moravčík (deduško), Szidi Tóbiás (Betuľa) a Anna Šišková (Andela).
Predstavenie Matka patrí k hrám, ktoré divadlo Astorka Korzo ‘90 neprenesie na svoju novú scénu v bývalom kine Pohraničník, preto si musíte na jej návštevu nájsť čas ešte túto sezónu.
Wagner, Čajkovskij a Beethoven v Slovenskej filharmónii
Ak niekto vyhľadáva hudobné lahôdky, iste ho poteší ponuka dnešného a zajtrajšieho koncertu v Slovenskej filharmónii na Palackého 2, ktorý sa začne o 19. hodine. Pod taktovkou dirigenta Petra Altrichtera zaznie predohra k opere Tannhäuser od Richarda Wagnera, Koncert pre husle a orchester D dur op. 35 od P. I. Čajkovského a Symfónia č. 7 A dur op. 92 od L. van Beethovena. Všetky tri kompozície patria medzi najobľúbenejšie tituly európskeho, ale aj svetového symfonizmu.
Wagnerov Tannhäuser je síce pôvodne operou, ale široko koncipovaná predohra je trvalkou v romantických symfonických repertoároch hudobných telies. Čajkovského Husľový koncert naplní koncertnú sieň brilanciou i krehkosťu (Canzonetta), aj ľudovou bujarosťou finále. Beethovenovu skladbu, ktorá zaznie v závere koncertu, označil Wagner za apoteózu tanca v rôznych podobách. Rytmus je tu naozaj najdôležitejším živlom, vrátane nádhernej pomalej časti. (mi)
