Okrem zmeny povinnosti uviesť rodné číslo na formulári, ktorým sa musí každý občan prihlásiť k produkcii odpadu, mesto o iných úpravách dvoch svojich nariadení o odpadoch neuvažuje. A to napriek tomu, že aj odborníci z ministerstva životného prostredia konštatovali, že nevhodne skombinovali dva systémy spoplatnenia.
Podľa zákona by občania mali za odpad platiť buď paušálne poplatky, alebo za také množstvo odpadu, ktoré skutočne vyprodukujú.
Paušálne poplatky za odpad
Pri paušálnom spoplatnení obec (v tomto prípade hlavné mesto) stanoví výšku poplatku v zákonom určenom rozpätí od 80 do 1200 korún na dospelú osobu za rok. Výšku poplatkov môže stanoviť rozdielnu pre občanov a podnikateľov či iné subjekty. Každému občanovi alebo inštitúcii potom zašle platobný výmer s pevne stanoveným poplatkom.
V Bratislave túto možnosť zavrhli aj preto, lebo vzhľadom na počet obyvateľov by to bolo administratívne veľmi náročné. Okrem toho neexistuje kompletná databáza subjektov, na ktoré sa povinnosť platiť za odpad vzťahuje.
Námestník primátora Pavel Minárik o tom povedal: „Mesto má obrovský problém práve s tými obyvateľmi, ktorí nie sú prihlásení, ale dlhodobo sa tu zdržujú. Je tu okolo 200-tisíc tzv. denných pasantov. Nie všetci však naozaj cestujú, niektorí tu bývajú 24 hodín denne.“
Čo je množstvový zber
Pri zbere nazývanom množstvový, by mal každý producent odpadu zaplatiť len takú sumu, ktorá zodpovedá množstvu ním vytvoreného odpadu. To znamená, že každý by mal dostať možnosť kontrolovať a ovplyvňovať výšku svojich pravidelných poplatkov za odpad podľa toho, koľko ho vyprodukoval. V krajinách, v ktorých tento systém spoplatnenia použili, platia obyvatelia za odpad formou žetónov, ktoré si kúpia, označia nimi naplnené vrecia s odpadom a v čase odvozu ich vyložia na dostupné miesto. Námestník primátora však namietol: „So zberom do vriec už máme skúsenosť spred 6 – 7 rokov. Stovky, tisíce plastových vriec sa vtedy povaľovali okolo Rusoviec, Čunova, Jaroviec, v Horskom parku, v lesoch pod Račou, v lužných lesoch.“ Dodal, že treba nájsť kompromis. „Ak sa budeme snažiť znižovať množstvo odpadu ekonomickou pákou, ľudia z individuálnej bytovej výstavby ho začnú nosiť na sídliská, prípadne do lesov.“
Zvíťazí byrokracia?
Hoci Bratislava deklaruje množstvový zber, zároveň občanom vyrubila platobné výmery. Výšku poplatkov totiž neodvodzuje od skutočne vytvoreného odpadu, ale len od veľkosti nádob a frekvencie ich odvozu, a to bez ohľadu na to, či budú odvážané nádoby plné alebo poloprázdne.
V nariadení číslo 12 v § 4 sa uvádza 110/120-litrová zberná nádoba pre rodinný dom a bytové domy do 5 osôb. Pôvodný zámer asi uvažoval o akejsi forme zohľadnenia množstva vyprodukovaného odpadu. Z nariadenia číslo 13 však vypadol. A tak si dotknutí občania môžu už len uplatňovať nárok na zmiernenie alebo odpustenie poplatkov. Najviac sa s takouto žiadosťou budú na mesto obracať asi ľudia s obmedzenými príjmami.
Keďže z hygienických dôvodov je nutné odvážať odpad najmenej raz za dva týždne, mohlo by mesto uvažovať aj o rozšírení sortimentu veľkosti nádob napríklad o 60-litrové a adekvátne znížiť poplatok za ne.
JANA MARTINKOVÁ
jana.martinkova@gpp.sk
