"V zime sa tu robia dva protismerné odtoky, ktoré vytvárajú ľadové zápchy. Sú veľmi nebezpečné, lebo môžu spôsobiť ľadovú povodeň, ktorú potom musíme odstraňovať odstrelom," hovorí Pavol Minárik, námestník riaditeľa podniku Povodie Dunaja.
Tento typ protipovodňovej ochrany nie je novinkou. Už v rokoch 2000 a 2001 zrušili v úseku od Prístavného mosta po vojenskú cvičnú lúku pri Ovsišti kamenné opevnenie, namiesto ktorého urobili pieskovú pláž. "Predišli sme tým mnohým povodniam. V Bratislave nemáme práve vďaka prevencii také veľké problémy ako napríklad v Prahe," vysvetľuje Minárik.
Micherovu zátoku budú rozširovať v rámci projektu protipovodňovej ochrany Bratislavy a Žitného ostrova. Ten počíta do roku 2008 s vybudovaním ochrany na ostatných úsekoch ľavého aj pravého nábrežia Dunaja a ľavého brehu rieky Moravy.
Protipovodňové opatrenia urobia aj na ľavostrannej hrádzi odpadového kanála Gabčíkovo v časti Gabčíkovo-Sap. Protipovodňová akcia by mala vyjsť na 1,5 miliardy korún. Rozširovanie Micherovej zátoky zaplatí Povodie Dunaja, bude ho to stáť 195 miliónov korún. Náklady na zvyšné projekty pokryjú z kohéznych fondov štátneho rozpočtu, z príspevku Slovenského vodohospodárskeho podniku a EÚ.
(saš)
Z histórie bratislavských povodní
Prvými historicky doloženými povodňami v Bratislave boli záplavy v rokoch 1897 a 1899. Silnú hustotu povodní však zaznamenávali počas celej druhej polovice 19. storočia. Veľké škody napáchali povodne v rokoch 1954 a 1965. Na južnom Slovensku zničili viac ako 10-tisíc domov a spôsobili škody za vyše 30 miliónov korún. Úroveň 50-ročnej vody dosiahli záplavy v roku 1991. Naposledy zažila Bratislava záplavy v marci a auguste 2002. Tie posledné dosiahli úroveň storočnej vody, čo predstavuje rýchlosť odtoku vody 11 000 metrov kubických za sekundu. (saš)
