V Starej mýtnici sídlil donedávna miestny úrad. V súčasnosti je pamiatka, ktorá sa nachádza na Istrijskej ulici, opustená. |
Devínska Nová Ves alebo Neudorf an der March existuje už od 14. storočia. Prvá písomná zmienka o dedinke na juhozápade Záhorskej nížiny pochádza z roku 1539. V 16. storočí sa tu usadili Chorváti, neskôr patrila panstvu hradu Devín, rodine Pálffyovcov a bratislavským jezuitom a paulínom z Marianky.
Jej obyvatelia v nedávnej minulosti pracovali najmä vo fabrikách na výrobu stavebných hmôt, ktorá tu má silnú tradíciu. Tí starší sa dodnes venujú výrobe bábik z kukuričného šúpolia a figúrok zo štiepaného dreva.
Pre zvyšok Bratislavy je Devínska Nová Ves únikom do pokojnej prírody Devínskej Kobyly. Popri rieke Morave a Starej a Novej mláke sa tu dá dobre poprechádzať, pobicyklovať a zakorčuľovať si.
FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
Socha sv. Floriána stála pôvodne pri Kostole Sv. Ducha, potom ju však umiestnili k rybníku. Postavila ju rodina Engelhardtovcov v roku 1865. |
Kostol Sv. Ducha vysvätili v roku 1580. V jeho záhrade sa nachádza aj kaplnka, ktorú dala postaviť miestna samospráva a farnosť v roku 1998. |
Okolo turistických cestičiek sa vinie chránená oblasť rieky Moravy, kde sa zachovali všetky druhy lužných spoločenstiev. Naraziť tu môžete aj na rosničku zelenú, užovku stromovú alebo cibíka chocholatého. Oblasť využívajú najmä cyklisti a korčuliari, ktorí sem chodia na výlety aj z okolitých mestských častí. |
Cholerový stĺp je spomienkou na morovú epidémiu z roku 1831. Nájdete ho na Námestí 6. apríla. |
Vila Košťálová bola v minulosti majetkom viedenského úradníka Zavadila, ktorý do Devínskej Novej Vsi chodil za svojím koníčkom - archeológiou. Dokonca sa mu tu podarilo objaviť slovanské pohrebisko patriace k najvýznamnejším nálezom tohto druhu u nás. Dnes je vila sídlom starostovho úradu a miestom, kde sa sobášia mladé páry. |
Rekreačnú chatu Rolando poznajú domáci i návštevníci. Okrem dobrého jedla si tu môžete zacvičiť fitnes, aerobik a taekwondo. Zahrať si squash alebo využiť služby sauny, solária a miestneho maséra. |
Autor: ALEXANDRA SABOLOVÁ