Dvaja najlepší hráči na ihrisku v zápase Slovan ÚNV Bratislava - FC Botafogo Rio de Janeiro. Kapitán brazílskej reprezentácie Nilton Santos (pri lopte) a kanonier Emil Pažický.
Bolo to roku 1955, teda nedlho po vojne. Svet sa prebúdzal zo šokov a šport - najmä futbal - s ním. Aj na Slovensku. Slovan sa stal majstrom, po 16 rokoch sa obnovil Stredoeurópsky pohár a belasé mužstvo sa v ňom hneď dostalo až do semifinále. V našom meste panoval priam futbalový ošiaľ. Bolo treba rozšíriť štadión až na 50 000 miest! Pamätný bol letný utorok 12. júla. V Európe bolo totiž na zájazde popredné brazílske mužstvo FC Botafogo Rio de Janeiro z prímorskej štvrte vtedy hlavného mesta. A malo sa zastaviť v Bratislave. Futbalová horúčka vyvrcholila. V priebehu dvoch dní sa vstupenky vypredali! Väčšinou boli miesta na státie, bolo natrieskané.
Každý ich chcel vidieť
Brazília, majster sveta, neznáma exotická krajina, futbalisti opradení legendami na čele s reprezentantmi N. Santosom, Gersonom, Danilom, kto by ich nechcel vidieť? Vtedy to nebolo tak, že ľudia vedeli veľa o svete, o zahraničnom futbale spoza mora, tento zápas bol teda atrakciou prvého stupňa. Výpravu ubytovanú v hoteli Carlton sa odvážili navštíviť len dvaja novinári. Slávny tréner Alfredo Moreira mal práve deň pred zápasom taktickú poradu s hráčmi. Prerušil schôdzu, hráči počkali a novinári sa dozvedeli (i uverejnili) priam senzačné zaujímavosti zo zákulisia mužstva i brazílskeho futbalu. Dnes by ste sa takého gesta nedočkali od nijakého trénera na svete.
Heroický výkon Slovana ÚNV
Slovan pod vedením L. Šťastného mal futbalu v tie dni plné nohy. Veď iba v nedeľu vyhral súboj o SEP v odvete na svojom štadióne nad Vojvodinou Nový Sad 3:0 pred 45 000 divákmi! V utorok, sotva stihli upratať štadión, nastupoval opäť. Zostava: Tibenský - Venglár, Vičan, Jankovič - Jajcaj, Benedikovič - Molnár, Bíly, Vengloš, Pažický, Brehovský. Striedali Čirka za Jankoviča, E. Arpáš za Benedikoviča, Tegelhoff za Vengloša. Botafogo: Lugano - Maia, Gerson, N. Santos - Bob, Juvenal - Garrincha, Paulinho, Moreira, Waldir, Neivaldo. Stiedali: Tome za Gersona, Danilo za Boba, Rauro za Juvenala a Pampolini za Neivalda. Naše mužstvo prehralo 0:2, keď sa hosťom (Moreira, Pampolini) podarilo vždy oklamať obrancu Venglára. Pamätníci si určite spomenú na skvelý výkon brankára Lugana, ktorý zneškodnil osem striel Pažického, Benedikoviča, Bíleho, Vengloša a Brehovského. Najmä však na množstvo duelov Jankoviča a potom aj čerstvého Čirku s neuveriteľným technikom Garrinchom.
Súboj bol skutočným, dovtedy nevídaným zážitkom. Znel potlesk za skvelú techniku hostí, za ovládanie lopty, jemné finesy, ale aj za slušnú hru, navzdory hlasom o surovostiach, ktoré Botafogo predchádzali. Niekoľkí hráči hrali dokonca bez chráničov. Výkon domácich označovali komentátori za heroický. Tréner hostí pochválil najmä brankára Tibenského (mal vtedy lepšiu formu než Schrojf), Vičana a Pažického. Pripomenul Slovanu, že musí zlepšiť techniku, no z čs. súperov strieľal najlepšie. Botafogo vyhralo napríklad v Turíne nad výberom mesta 4:0 a v ČSR, kde bojovalo v štyroch zápasoch bez prehry, dostalo iba jediný gól od reprezentanta Hovorku v Ostrave.
Brazílčanom sa u nás páčilo. Bratislava mala na Tehelnom poli vtedy skvelé mužstvo, ktoré diváci priam zbožňovali. Po Botafogu hralo od 17. do 25. júla 1955 tri semifinálové zápasy SEP s ÚDA Praha (0:0, 2:2 a 1:2). Rozhodnutie padlo až na neutrálnom štadióne v Brne pred 50 000 divákmi.
FOTO - ARCHÍV
Brazílski futbalisti sa ako prví z Južnej Ameriky predstavili na Slovensku pred 50 rokmi.
Autor: IGOR MRÁZ
