Išlo o jedno z najstarších, takzvaných menších regálnych práv, za ktoré celý príjem patril pôvodne iba panovníkovi. Na území Uhorska sa mýto výslovne ako kráľovské regálne právo spomína po prvýkrát v zákonníku kráľa Ladislava I. (1077 - 1095), ale už za panovania jeho nástupcu, kráľa Kolomana (1095 - 1116) tretina z mýtnych výnosov patrila komitátnym županom a desatina biskupom.
Za najstaršie v Uhorsku sa považuje "mýto trhové", z ktorého sa postupne vytvárali celouhorské alebo i lokálne cestné a prechodové mýta. Vyberali sa za prevážanie tovaru, dobytka i prechádzajúcich osôb na cestách, mostoch a brodoch cez rieky. Výnos posledne spomínaných mýt bol určený na údržbu týchto priechodov.
V našom meste sú známe ešte i dnes tri lokality, označované ako "mýto": Suché mýto - ulica medzi Hodžovým a Hurbanovým námestím, Račianske mýto - križovatka na začiatku Račianskej cesty a Trnavské mýto - križovatka na začiatku Trnavskej cesty. Tieto lokality sú už prebudované. Úplne zaniklo známe Vedné mýto pri niekdajšom dunajskom brode v blízkosti ešte stojacej bývalej Vodnej veže v podhradí neďaleko Nového mosta.
Ešte v období 2. svetovej vojny bolo v Bratislave oveľa viac mýtnych lokalít, porozmiestňovaných pri prístupových cestách do mesta, na železničných staniciach i na starom dunajskom moste. Vyberali na nich takzvané "mýto na čiare", ktoré bolo treba zaplatiť za dovoz väčšieho množstva potravín do mesta, ale aj za všetky mýtnou lokalitou prechádzajúce dopravné prostriedky, vrátane bicyklov.
Autor: IGOR JANOTA
