Keď bratislavský sprievodca a Prešporák Mihály Brogyányi uvidel na výstave v Mestskej knižnici na Klariskej ulici v 90. rokoch minulého storočia obrovskú zväčšenú fotografiu na stene, ostal v šoku. Mladá žena na na zábere, stojaca na lúke s dvoma deťmi a kuframi pri nohách, v pozadí s Bratislavou, z ktorej stúpali kúdole dymu, bola jeho babka. Bol to záber zo 16. júna 1944, keď americké bombardéry zaútočili na rafinériu Apollo, Zimný prístav a dunajský most. Jeho starý otec sa vtedy nachádzal blízko miesta dopadu bômb, keďže ako právnik mal práve v prístave rokovanie.
„Keď začali bomby padať, tak moja babka s dvoma malými deťmi a s tretím na ceste pobalila najnutnejšie veci a vybehla na lúku spolu s ďalšími ľuďmi z okolia, pozerala do diaľavy a nevedela, čo sa bude diať. Či zbombardujú náš dom, či to prežijú, či to neprežijú. Skrátka, je to fotka, o ktorej nikto z našej rodiny nevedel,“ zaspomínal Brogyányi na krste knihy My sme starí Prešporáci. Dodnes mu je ľúto, že túto fotografiu v rodinnom archíve nemá.
