Pohľadnica z obdobia pred decembrom 1881 a na nej staré Mestské divadlo a súsošie sv. Jozefa z roku 1764, postavené na pamiatku zemetrasení.
FOTO - PT ALBERT MARENČIN
Prvou operou bola Poľovačka
V starom divadle nehrali len činohry, ale aj spevohry. Ako prvú operu tu uviedli v roku 1775 Hillerovo dielo Poľovačka. Zároveň s otvorením divadla sa formoval aj divadelný orchester, spočiatku len na sezónu, potom na celý rok. Sprvu mal 8, 16, neskôr podľa požiadaviek skladateľov 20, 21 členov, od roku 1860 už 28, dnes spolu s dirigentom tvorí orchester 33 hudobníkov, nechýba trúbka, tuba ani harfa. Prvým prešporským operným dirigentom v roku 1776 bol Burkhard, prvým zbormajstrom Tomássy. Ako klarinetista je známy J. Lutz. V roku 1779 uvádzalo divadlo veľmi pekne inscenované balety. V roku 1781 spievala na javisku prešporského divadla slávna Mara.
Erdödy mal vlastný súbor
V roku 1785 pod Kunyschovým vedením tu hosťoval nemecký operný súbor grófa Erdödyho s dirigentom Chudým. Ako najlepšia speváčka sa spomína mademoiselle Keiserová. Dovedna uviedli 16 opier, medzi nimi aj dielo obdivovaného uhorského Orfea Haydna Odmenená vernosť. Gróf Ján Erdödy si ešte aj v rokoch 1788, 1789 a 1790 vydržiaval vo svojom prešporskom paláci vlastný taliansky operný súbor, ktorý vystupoval dvakrát do týždňa a uvádzal Salieriho a Mozartove opery pod taktovkou dirigenta Panega. V roku 1793 uviedli Čarovnú flautu, v roku 1798 Dona Giovanniho. V tom istom roku mala premiéru aj opera F. Tosta, neskoršieho vežového majstra, Verbovačka na jarmoku. V roku 1802 uviedli Haydnovu skladbu Stvorenie, vstup bol voľný. V rokoch 1816 - 1819 hrali opery Cherubiniho, Schelbleho, Boildieua, Rossiniho (Tankred), Kauera, V. Müllera, Méhula, Mozarta, Gyrowetza, Dalagraeho a iných pod taktovkou kapelníka Ekschlagera.
Semiramis pri korunovácii
V roku 1818 mala 26. novembra premiéru opera Heinricha Marschnera (autor Hans Heiling v rokoch 1817 - 1820 pôsobil v Prešporku ako učiteľ hudby v dome grófa Nepomuka Jána Zichyho) Saidar a Zulima, ku ktorej libreto napísal Ekschlager. V roku 1830 pri korunovácii Ferdinanda V. uviedli Rossiniho Semiramis. V roku 1839 mala premiéru Grabbeho zhudobnená dráma Don Juan a Faust. V roku 1840 hosťovala v Prešporku Morelliho operná spoločnosť s dirigentom Mazzom, ktorá uviedla diela Belliniho, Donizettiho a Rossiniho. Nemecká opera s dirigentom Wittom uviedla aj Kreutzerovu skladbu.
Mediciovci po sto rokoch
V roku 1845 sa hrali opery Aubera, Bolfeho, Herolda, Halevyho a Meyerbeera. V roku 1847 tu opäť vystupovala talianska operná spoločnosť, takisto aj v roku 1853, tá už mala v repertoári Verdiho. V rokoch 1857, 1859 a 1861 sa hrali Offenbachove spevohry, v roku 1857 v nich účinkovala Ilka Dopplerová. V roku 1868 videlo prešporské obecenstvo Gounodovho Fausta pod taktovkou dirigenta Floderera. V roku 1870 nasledovala Meyerbeerova Dinorah, v roku 1871 Lohengrin Richarda Wagnera, v roku 1873 Beethovenov Fidelio, Marschnerov Hans Heiling, Meyerbeerova Afričanka a Wagnerov Tannhäuser. V roku 1874 uviedli Delibesovu operu Tak riekol kráľ, ktorú dirigoval Burger. V roku 1876 sa oslavovala storočnica starého divadla. Oslavy usporiadali riaditelia divadla Bauer a Bohrmann. Pri tej príležitosti zahrali Beethovenovu ouvertúru s názvom Vysviacka domu a potom, tak ako pred sto rokmi, uviedli Brandisovu drámu Mediciovci.
(Nabudúce Hviezdoslavovo námestie - pokračovanie)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
