FOTO – ARCHÍV
„V Gulfstream Parku pri Miami som sa presvedčil, že Amerika je turfový raj. Na hipodróme s dvoma dráhami sú stajne pre 1300 koní, ubytovne pre džokejov, trénerov a ošetrovateľov, ale najmä komfortné podmienky pre divákov. Dostihy sú každý deň okrem utorka a turfmani na každé stavia približne 50 000 dolárov.“
Zaujímalo nás, ako sa 30-ročnému Slovákovi darilo medzi americkými hviezdnymi džokejmi, veď v paddocku sa stretol s takými esami, ako sú Gary Stevens, Jerry Bailey, Edgar Prado, Pat Day. „Keď som 17. januára prvý raz prišiel do paddocku, obzerali si ma, ako keby som bol mimozemšťan. Až po dostihoch, keď som Highway Westa dopilotoval na druhom mieste, ma zobrali vážne na vedomie.“
Ani druhý štart 30. januára nedopadol zle. V poli desiatich súperov skončil Bojkov žrebec City Cooper na šiestom mieste.
„Zvláštnosťou amerických dostihov sú tzv. klajmerky (claimer races), čiže predajky. Každý majiteľ, ktorý má na mítingu prihláseného čo len jediného koňa, môže si pred štartom dostihov vybrať koňa a toho po ich skončení ‘vyklajmovať‘ (kúpiť za predom stanovenú cenu). Niekedy sa bohužiaľ prihodí, že sa stane majiteľom koňa, ktorý si zlomil nohu.“
Počas mesačnej stáže pracoval Bojko u trénera slovenského pôvodu Paula Kopaja. V tréningu jazdil jeho kone, začo sa potom dvakrát zviezol na spomínaných dostihoch. „Vo voľnom čase som behal v prírode a plával v bazéne,“ pokračoval Jozef, ktorý na otázku, prečo sa nevykúpal aj v mori, povedal: „Bojím sa rýb, lebo každá väčšia mi pripomína žraloka.“
Bojko sa do Európy vrátil s nezabudnuteľnými zážitkami a cennými skúsenosťami. Ale aj s plnými rukami.
„Za vyše päťtisíc dolárov som si kúpil dve superľahké sedlá, špeciálnu ochrannú vestu a čižmy, takže v Nemecku budem frajer,“ s úsmevom vravel o svojich nákupoch, ktoré mu nadlho budú pripomínať úspešné účinkovanie v USA.
JURAJ GRESSNER
