FOTO – AUTORKA
„Začalo sa to v roku 1976, uvidel som v novinách japonské šliapacie autíčko, povedal som si – to by sa mi hodilo,“ hovorí Baláž. Začal teda vymýšľať vlastné miniautíčko na ľudský pohon – šliapanie do pedálov. O desať rokov bol „maskulomobil“ na svete. Odvtedy sa archív pána Baláža rozrástol – k článku o šliapacom aute pribudli nákresy vlastných rikší, ale aj kopa fotografií rikší z Indie, Japonska, Británie a z Čiech, kde na nich vozia turistov po Prahe aj po kolonáde v Karlových Varoch. Na fotografii sú dokonca rikše z Košíc. „Jazdia po námestí, jedna cesta stojí 30 korún. Viezol som však po Bratislave pani, ktorá vyskúšala aj košickú rikšu a povedala, že moja je lepšia,“ pochvaľuje si Baláž. Pri fotografii z Ameriky hovorí: „V Amerike bývajú každoročne preteky týchto autíčok, ale tam sa nikdy nedostanem, nemám peniaze.“
Snom Jána Baláža je, aby sa rikše začali vyrábať sériovo. „Určite by sa uplatnili na vidieku, ale predstavujem si ich aj v meste. V centre Bratislavy by mohlo byť tak 20 rikší, na ktorých by vozili turistov. Prácu by získalo 20 nezamestnaných, nemuseli by ani vedieť jazyk, v rikši by bol walkman s nahratým textom o našich historických budovách.“ A keby vraj neboli turisti, rikše – ekotaxíky by mohli voziť ľudí – napríklad aj starších ľudí do obchodu, k lekárovi alebo len tak, na prechádzku po nábreží.
Aby sa splnil jeho sen, Ján Baláž už roky chodí po Slovensku a snaží sa nájsť výrobcu. Zatiaľ sa jeho nápadom nadchla len majiteľka jednej bratislavskej firmy. Keď jej prišiel ekotaxík ukázať, previezla sa po firme a vyhlásila, že ich vyrobí 50 a skúsi ich predať. Vďaka nej dnes jazdia už v Čechách, vo Francúzsku ako plážové trojkolky, ale aj v niektorých firmách, napríklad vo Volkswagene. Udržbári na nich šliapu po výrobných halách a vezú so sebou materiál a náradie. V Ružinove ich používajú na zber psích exkrementov, cyklista so sebou na trojkolke vozí koše a lopatu.
Najťažšie na výrobe vraj bolo zohnať ušľachtilé rúrky a ohýbačku, ktorá stojí 70 000 korún. Dnes je už Ján Baláž, letecký technik na dôchodku, oveľa ďalej – v hlave aj na nákresoch má nové modely, vraj lepšie aj lacnejšie. Len keby bola dielňa a výrobca. Najnovším hotovým modelom je športová trojkolka, ktorá vraj môže dosiahnuť rýchlosť až 50 kilometrov za hodinu, cyklista sa totiž chrbtom opiera do sedačky a nohy sú silnejšie.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
