"Prvý stupeň povodňovej aktivity, bdelosť, sa vyhlasuje pri 650 centimetroch. Druhý stupeň je pri 750 centimetroch, tento stav však zatiaľ nehrozí," povedal dispečer Slovenského vodohospodárskeho podniku Vladimír Novák. Aby sa Dunaj vylial z koryta, muselo by v Alpách intenzívne pršať ešte niekoľko dní, ale predpovede meteorológov sú priaznivé. "Normálny stav hladiny v tomto ročnom období je dva až tri metre v Devíne a do 3,5 metra v Bratislave," dodal Novák.
Za posledných 500 rokov na Dunaji zaznamenali asi sto ničivých povodní. Posledná veľká povodeň bola v roku 2002, keď vodný stav dosahoval vyše deväť metrov a voda sa vyliala aj na nábrežie. V Rakúsku je síce množstvo vodných diel, sú však určené na výrobu elektrickej energie a nemajú dostatočnú kapacitu na účinné regulovanie vodných stavov. Jedinou obranou proti povodniam je budovanie hrádzí. "Celý slovenský úsek Dunaja aj Moravy je zabezpečený. Protipovodňové stavby zatiaľ nemá Devín, kde voda pravidelne ohrozuje desať až dvadsať budov," hovorí Boris Kováč z podniku. Najhoršie sú povodne, ktoré trvajú dlho. Hrádze udržia vodu len istý čas, po dvoch až troch týždňoch začne presakovať.
Vysoký stav vody v tomto období nie je nezvyčajný, situácia sa pravidelne opakuje v dôsledku výdatných letných dažďov v horách. Ďalšou príčinou povodní je topenie snehu na jar, keď sa v priebehu niekoľkých dní výrazne oteplí. Špecifickým druhom sú ľadové povodne. Kryhy sa zakliesnia v koryte a vytvoria hrádzu. Práve takéto povodne boli pre Bratislavu v minulosti najnebezpečnejsie. V posledných desaťročiach sa už nevyskytujú často. Rakúske priehrady vypúšťajú vodu zospodu. Aj keď je rieka na hladine zamrznutá, voda pri dne má vždy teplotu štyri stupne. "Takéto povodne sa vyskytli v poslednom čase len na Morave. Na ich odstránenie sa používali výbušniny, dokonca aj letecké bombardovanie," dodal Kováč.
