|
Ta-krav-ta pod hodinami pri Carltone od Daniela Bidelnicu a Petra Dvorského. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL |
Vážená redakcia, chcela by som reagovať na akciu Kravy v meste, o ktorej ste písali v prílohe Bratislava.
Nedávno mi vraví malá sestra: "Ja som krava, lebo krava robí mú ako múdra." Veru, keď sa prejdem po centre Bratislavy, cítim múdrosť aj v kostiach. Na každom rohu na mňa totiž hľadí krava. Pred časom som v SME čítala názory výtvarníkov. Podľa väčšiny z nich sa kravy umením nazvať nedajú. Ja sa stotožňujem s názorom jedného z nich: "Umenie je všetko, čo vytvorí mysliaci človek, aj navariť dobrý obed je umenie."
Samozrejme, treba hovoriť o úrovni. Bratislavské kravy sú zrejme na tej najnižšej, ale predsa čosi dokázali. Minule som si vykračovala po Hviezdoslavovom námestí, míňam kravu za kravou, až sa dostanem pred budovu VŠVU a čo nevidím? Štyri biele kozy (neživé, samozrejme) na mňa pozerajú! Nuž taká recesia sa už zdá inteligentnejšia. (Inštalácia je súčasťou projektu Socha a objekt - pozn. red.)
Osobne mi na kravách vadí kus komercie. Keď už sú raz situované v centre mesta, tak prečo sa tlačia do Auparku? Veď tieto dve miesta spolu vôbec nesúvisia. No a superstaristi tiež musia mať všetko - Bezdeda Formulu, Šindlerová Matildu...
Nedávno som pozorovala skupinku turistov na Hlavnom námestí. Všetci obdivovali kravu. Rolandovu fontánu si nikto nevšimol. Na druhej strane oceňujem, že niektoré kravy pomaľovali žiaci ZUŠ-iek. Deti, ktoré sa učia kresliť, dostali takto šancu robiť niečo zaujímavejšie.
Najväčším úspechom tohto charitatívneho projektu by bolo, keby kravy naozaj vyhnali ľudí. Do SNG, Pálffyho či Mirbachovho paláca alebo aspoň na tenis do Danubiany.
Barbora Páleníková, študentka
