V centre mesta sa kradnú kvety

Niekoľkodesaťtisícové škody spôsobujú samospráve Starého Mesta ľudia, ktorí z vysadených záhonov v parkoch a na námestiach kradnú kvety. Tento rok do záhonov a ornamentov vysadili asi 33-tisíc kvetov. Vyše tisíc už zmizlo. "Na kvetinovú výzdobu ide tento rok 700-tisíc, približne 40-tisíc sú škody kvôli zlodejom. Nejde ani tak o tie peniaze ako o estetickú stránku," hovorí Jozef Cepek, riaditeľ staromestskej organizácie Vepos, ktorá sa stará o zeleň v centre. Vysádzači majú skúsenosti hlavne so staršími paniami, ktoré takto šetria na výzdobe svojich balkónov. Predvlani dokonca museli privolať hasičov do Medickej záhrady. Tentoraz sa istej dôchodkyni zachcelo lipových kvetov. Na strom sa jej podarilo dostať, dolu jej už však musela pomôcť technika.

V tomto roku vymenila staromestská samospráva po dlhej verejnej súťaži dodávateľa prác ohľadne starostlivosti o zeleň. Za posledné mesiace sa podarilo vysadiť desaťtisíce kvetov, ošetriť kríky a stromy na Hviezdoslavovom námestí, v Grassalkovichovej záhrade, Námestí slobody aj v Medickej záhrade. Teraz sa chystajú na nábrežie.

"Okrem záhradníckych a sadovníckych prác sme vykonali rozsiahle opravy a údržbu 740 lavičiek. Na nábreží sme osadili 30 nových," povedala staromestská hovorkyňa Monika Voleková.

Lavičiek na nábreží je už len 29. Jednu už totiž stihli ukradnúť. Problémy robí pracovníkom údržby zelene aj odpad. Len v Medickej záhrade vyzbierali po uplynulom víkende asi 20 veľkých plastových vriec smetí.

V týchto dňoch upravujú chodníky v Grassalkovichovej záhrade. Postupne sem navozia asi 60 ton kamennej drviny, z ktorej sú chodníky tvorené. O niekoľko týždňov nasypú nový povrch aj na chodníky v Medickej záhrade. V najbližších mesiacoch plánujú namontovať na najexponovanejšie zelené lokality v centre závlahový systém, všetko bude závisieť od peňazí. Tento rok sú trávnaté plochy oveľa zelenšie ako vlani, príčinou je intenzívnejšie polievanie. Ako však kompetentní priznávajú, veľmi im tento rok pomáha aj daždivejšie počasie. V najbližších týždňoch sa chystajú pohnojiť aj 60-tisíc metrov štvorcových trávy. Na údržbu zelene má mestská časť na tento rok dokopy 17,5 milióna korún.

Ploskáčik už stromy neohrozuje

Na každom strome v Bratislave je nejaká choroba. Tvrdí to Gabriela Juhásová z Ústavu ekológie lesa SAV. "Odborníci nájdu na každom strome nákazu. Nie každá však ohrozuje život stromu, mnohé choroby napadajú napríklad len listy, ktoré na jeseň aj tak opadnú. Nebezpečnými chorobami v meste je napadnutých minimálne 30 percent stromov," vysvetlila.

Jedným z najrozšírenejších škodcov v meste je ploskáčik. Larvy tohto motýľa sa živia listami stromov, čo môže viesť až k ich vyschnutiu. Na jar zaočkovali približne 70 pagaštanov v Medickej a Grassalkovichovej záhrade metódou injektáže. Pri koreni navŕtali do kmeňa každých 15 centimetrov dierky a vložili do nich injektory so špeciálnou tekutinou. "Môžem povedať, že ani jeden z očkovaných stromov ploskáčik tento rok nenapadol," hovorí Cepek. Najväčším škodcom tento rok je múčnatka. Koncom leta možno pribudne aj voška, ktorá napáda hlavne lipy. Choroby sú podľa odborníkov zatiaľ hlboko pod prahom ekonomickej škodlivosti. Znamená to, že ich liečba by bola drahšia ako škody, ktoré spôsobia.

Niektoré mestá už majú hotovú evidenciu všetkých stromov, ktoré odborníci posudzujú podľa 89 bodov. V Bratislave podobný dokument neexistuje, stromov je tu oveľa viac ako trebárs v Myjave. V Starom Meste takúto inventarizáciu plánujú, budú ju robiť pravdepodobne na jeseň. Staromestská verejnoprospešná organizácia sa stará o asi 3100 stromov. "Najviac máme pagaštanov a platanov, ale aj líp, smrekov a borovíc," vymenúva najzastúpenejšie druhy stromov v centre jej riaditeľ Jozef Cepek.

Najvhodnejšie pre Bratislavu sú podľa odborníkov pagaštany, celtisy, buky, platany. Mestské stromy sa podľa druhu dožívajú 80 až 100 rokov, na dunajskom nábreží sú však aj 200-ročné.