Teplý víkend vytiahol Bratislavčanov do prírody. Na promenáde pod hradom Devín aj na hrade sa prechádzali rodinky, psíčkari aj cyklisti.
FOTO SME – PAVOL MAJER
r.
„Pre vývoj počasia vo februári štatistiky hovoria, že po teplom januári nasleduje aj teplý február s pravdepodobnosťou 41 percent, teplotne podnormálny s pravdepodobnosťou len 18 percent. V ostatných 41 percentách nasledoval teplotne priemerný február. Pravdepodobnosť, že február nebude studený, teplotne podpriemerný, je teda až 82 percent,“ hovorí prognostik Jozef Iľko.
Január bol mesiac teplotných extrémov. Kým ešte prvé dni roka nás potrápili silnými mrazmi, od polovice mesiaca nastalo výrazné otepľovanie. Meteorológovia však mesiac hodnotia podľa priemernej mesačnej teploty a výchyliek od normálu. Podľa výchylky vedia predpovedať, čo môžeme od počasia čakať vo februári. Vraj s pravdepodobnosťou 82 percent druhý mesiac v roku studený nebude.
„Január ako celok treba z klimatickej stránky hodnotiť podľa priemernej mesačnej teploty a jej odchýlky od normálu. Odchýlka je +2 stupne, január bol teda teplejší ako normálne a v 150-ročnom rebríčku sa zaraďuje na 41. miesto,“ hovorí prognostik počasia Jozef Iľko. Najteplejší január v roku 1983 mal odchýlku až + 6 stupňov. Najchladnejší január bol v roku 1942 s odchýlkou od normálu –8,1 stupňa. (dro)
Aký bol január
Studené počasie vyvrcholilo trojkráľovou zimou 4. januára extrémnymi mrazmi na strednom Slovensku až pod 25 stupňov. V Bratislave bol najstudenejší 4. január podľa meraní od roku 1851 s minimálnou rannou teplotou -17,8 stupňa. V priebehu januára však namiesto obvyklej kulminácie studeného počasia v jeho polovici prišlo pozvoľné, ale výrazné otepľovanie. V posledných januárových dňoch sme preto zaznamenali opačné extrémy, a tak 29. január bol v Bratislave, opäť od roku 1851, doteraz najteplejší s novým rekordom maximálnej dennej teploty 19,8 stupňa. Pozoruhodné je, že starý rekord z roku 1983 je o vyše 6 stupňov nižší (13,6 stupňa). JOZEF IĽKO
