BRATISLAVA. Bratislava získa historickú Kochovu záhradu v Starom Meste aj pozemky pri mestskej plavárni Pasienky.
Rozhodli o tom mestskí poslanci na štvrtkovom zastupiteľstve. Roky neprístupný a neudržiavaný chránený areál chce mesto zrevitalizovať a sprístupniť obyvateľom.
„Vzhľadom na to, že Kochova záhrada je národnou kultúrnou pamiatkou, bude jej obnova koordinovaná s pamiatkarmi. V lokalite budú tiež vykonané dendrologické výskumy územia," vysvetlil magistrát.
Bratislava záhradu získa v rámci majetkovo-právneho vysporiadania s Ministerstvom vnútra SR.
“Kochovu záhradu vnímam ako legendárne miesto, ktoré však bolo roky pod zámkom a bez riadnej údržby. Veľmi sa teším, že sa nám po dlhých rokovaniach s rezortom vnútra podarilo dospieť k dohode a Kochova záhrada sa začiatkom budúceho roka stane majetkom mesta. Chceme jej po dlhých rokoch dopriať adekvátnu starostlivosť a otvoriť ju pre ľudí. Tím z Metropolitného inštitútu Bratislavy ju začlení do projektu Živých miest,“ uviedol primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Okrem Kochovej záhrady získa Bratislava aj ďalšie pre mesto dôležité pozemky - pod stavbou a v priľahlom okolí mestskej plavárne Pasienky.
„Majetkovoprávnym usporiadaním sa otvorí cesta na získanie finančných prostriedkov potrebných na rekonštrukciu plavárne a jej areálu," skonštatoval magistrát.
Rezort vnútra v rámci majetkovoprávneho vysporiadania získal objekty najmä v mestskej časti Petržalka. Ide o budovy, ktoré už aj v súčasnosti užíva a má tam umiestnené svoje útvary. Hodnoty jednotlivých objektov určil znalecký posudok, zámenou získajú obe strany nehnuteľnosti približne v rovnakej hodnote.
Kochova záhrada vznikla v rokoch 1932 - 1935 ako súčasť súkromného chirurgicko-ortopedického zariadenia, ktoré založil lekár Karol Koch.
Záhrada tvorí spoločne so sanatóriom na území Slovenska unikátny celok. Jeho podobu navrhli architekti Dušan Jurkovič a Jindřich Merganc, výsadbu zelene v záhrade navrhol Jozef Mišák, ktorý stojí aj za zbierkou drevín v Arboréte Mlyňany Slovenskej akadémie vied.
Vďaka špecifickej mikroklíme sa tu darilo aj cudzokrajným stálozeleným drevinám. V posledných rokoch však záhrada chátrala a robili sa v nej iba udržiavacie práce na báze dobrovoľníckych brigád.
Dlhodobá systematická absencia údržby mala za následok úbytok najmä druhovej pestrosti drevín, ale aj narušenie architektonických súčastí a výtvarných diel.
