BRATISLAVA. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) bojuje o eurofondy na sociálne a zdravotnícke služby. Ako uviedla v tlačovej správe hovorkyňa BSK, každý rok pribudne v kraji 8-tisíc nových obyvateľov, ktorí vytvárajú enormný tlak na infraštruktúru v celom regióne.
„Obyvateľstvo rýchlo starne, bratislavský región je v poradí druhý s najrýchlejšou krivkou starnutia. Sociálne a zdravotnícke služby tak narážajú nielen na nedostatočnú kapacitu, ale aj na limity zvyšovania kvality," upozornila Forman.
Výzvou regiónu sú tiež takzvané biele miesta, napríklad na Záhorí či v seneckom mikroregióne, kde sa najviac prejavuje nevyhovujúca dostupnosť týchto služieb.
„BSK bojuje o eurofondy, z ktorých dokáže realizovať efektívne riešenia," dodala hovorkyňa.
„Desaťročia vývoj sociálnych služieb nereagoval na demografické súvislosti. Chýbajú predovšetkým špecializované zariadenia pre autistov, ľudí so stareckou demenciou či Alzheimerovou chorobou," zdôraznil predseda BSK Juraj Droba.
V kraji pribúdajú ľudia ohrození chudobou
Ako dodal, súčasné tempo starnutia obyvateľstva kraja si vyžaduje riešenia.
„Vypracovali sme preto projekty, vďaka ktorým budú sociálne služby dostupnejšie a kvalitnejšie. A čo je rovnako dôležité, ich prijímatelia sa z okraja spoločnosti dostanú do centra komunít," doplnil s tým, že podobným problémom čelí samospráva aj v oblasti dostupnosti zdravotnej starostlivosti, keďže má málo zdravotníkov a zastaranú infraštruktúru.
V Bratislavskom kraji pribúdajú aj ľudia ohrození chudobou.
„Počet ľudí s nízkym príjmom rastie a v dostupnosti bývania mu patrí prvé miesto na Slovensku," upozornila Forman.
Ako dodala, v BSK existuje fenomén "pracujúcej chudoby“, čo sú zamestnaní ľudia, ktorí len s ťažkosťami bojujú s vysokými nákladmi na život.
„V zadlženosti je región na druhej priečke. Takmer 80 z 1 000 obyvateľov kraja je v exekúcii. Množstvu obyvateľov hrozí sociálne vylúčenie," dodáva hovorkyňa.
Na území BSK žije takmer 19 percent ľudí bez domova z celkového počtu na Slovensku. Medzi ohrozené skupiny patria seniori, nízkopríjmoví pracujúci, či Rómovia z marginalizovaných komunít.
Potrebná je deinštitucionalizácia zariadení
Riešením spomínaných problémov je podľa BSK deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb a zriaďovanie komunitných sociálnych služieb poskytovaných v teréne ambulantnou či pobytovou formou.
„Patria sem napríklad krízové centrá, útulky, denné centrá, špecializované zariadenia, zariadenia podporovaného bývania či zariadenia pre seniorov. Potrebujeme tiež zvyšovať kapacity služieb, ktoré slúžia na zosúladenie pracovného a rodinného života – teda jasle a škôlky. V neposlednom rade sa chceme zamerať na podporu nájomného bývania a sociálneho podnikania,“ vysvetľuje riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK Barbora Lukáčová.
Deinštitucionalizácia je podľa Lukáčovej jeden z najdôležitejších nástrojov.
„Ide však o nesmierne nákladné projekty a bez externých zdrojov ich realizácia možná nebude. Napríklad len náklady na transformáciu objektov Domova sociálnych služieb a Zariadenia pre seniorov Rača sú 2,5 milióna eur,“ zdôraznila Lukáčová.
„Žiadny zo spomínaných veľkých investičných projektov nevieme zrealizovať bez externých zdrojov. Preto sme požiadali Európsku komisiu, aby schválila presun alokácie na projekty v Bratislavskom kraji. Transfery v rámci flexibility sú nevyhnutné pre získanie dostatočnej finančnej alokácie v rámci programového obdobia 2021 – 2027 na vyriešenie kľúčových štrukturálnych problémov kraja,“ uzavrel Juraj Droba.
